BRATISLAVA – Slovensko sa stále radí medzi najhoršie zaočkované krajiny Európskej únie. Čísla pritom ukazujú, že by možno stačilo len o pár percent zaočkovaných viac, a súčasný obraz v našich nemocniciach mohol byť úplne iný. Na to, ako by to vyzeralo, ak by sme mali zaočkovaných nie 45 percent, ale 50 či 60, sa pozreli matematik Richard Kollár a ekonóm Martin Šuster. Ten rozdeľ je markantný.
Ak by sme mali už dnes zaočkovaných 50 percent celej populácie namiesto 45 percent, podľa výpočtov by boli naše nemocnice výrazne prázd nejšie. "Náš odhad je, že v nemocniciach by bolo dnes približne 1561 pacientov s kovidom namiesto viac ako 2600. To je o 41 percent menej ako naozaj, pri zvýšení zaočkovanosti len o 5 percentuálnych bodov," uviedol Kollár.
Zlepšenie o 41 percent môžeme podľa neho rozložiť na dva efekty. 7 percentuálnych bodov tvorí priamy efekt zaočkovanosti na počet hospitalizovaných pacientov, keďže zaočkovaní ľudia majú asi šesť až sedemkrát nižšie riziko, že sa dostanú do nemocnice, aj keby sa infikovali. Ďalších 34 percentuálnych bodov tvorí podľa Kollára nepriamy efekt zaočkovanosti, ktorý spomaľuje celkový rast epidémie v populácii. "Čiže v tomto scenári by sme mali incidenciu (počet nových reportovaných prípadov pozitívnych PCR testov) iba 664 na stotisíc obyvateľov, nie 1052, ktoré sme mali predvčerom," vysvetlil.
Zároveň by o 41 percent klesol aj celkový počet ľudí prijatých do nemocníc od začiatku delta vlny. Z aktuálnych 8 702 by to bolo odhadom približne iba 1802. "Dnešný stav by sme pri zachovaní opatrení dosiahli až približne o 32 dní, čo by nám snáď dalo viac času na zvládnutie tejto vlny, najmä v nemocniciach," dodal Kollár.
Ak by sme dnes mali napríklad 60-percentnú zaočkovanosť, teda takú, ako majú zhruba v Česku či Rakúsku, v nemocniciach by sme očakávali len približne 544 ľudí s ochorením COVID-19, čo je približne jedna pätina aktuálneho stavu. "Áno, v ČR je to viac, lenže ich vlna začala skôr, čiže do toho stavu rastú dlhšie, pri exponenciálnom raste, ktorý teraz skutočne v období delta vlny naozaj konzistentne pozorujeme - aspoň dočasne - je čas extrémne dôležitým faktorom," vysvetlil.
Viac závažných nežiadúcich vedľajších účinkov
Vyššia vakcinácia by však prirodzene viedla aj k vyššiemu počtu závažných nežiadúcich vedľajších účinkov vakcín. Tie by sa zvýšili podľa Kollára z 1091, ktoré sú reportované počas pandémie dodnes, na približne 1336, čo by bol nárast zhruba o 22 percent viac.
"Nárast počtu ľudí s nežiadúcimi účinkami by bol teda výrazne menší ako počet ľudí, ktorí by sa vďaka vakcinácii nedostali do nemocnice. Na 245 ďalších ľudí s vedľajšími príznakmi by pripadlo cca. 7600, t.j. priližne 30-násobne viac tých, ktorí by sa vďaka vakcíne nedostali do nemocnice. 30-násobne. Pri 15 percentách populácie zaočkovanej navyše," uviedol Kollár.
Zrejme by sme mali iné pravidlá
Pri týchto úvahách je však potrebné dať si veľký pozor aj na interpretáciu. Odhad totiž predpokladá, že by boli u nás aplikované napriek výrazne horšej alebo lepšej epidemickej situácii približne rovnaké epidemické opatrenia, ako sme mali. V prípade lepšej zaočkovanosti by však bola pravdepodobne situácia horšia, pretože by sme mali miernejšie opatrenia.
"V skutočnosti by bola v prípade lepšej zaočkovanosti pravdepodobne situácia horšia, pretože by sme mali miernejšie opatrenia. Naopak, ak by sme boli zaočkovaní menej, opatrenia by boli prísnejšie a epidemická situácia lepšia, ako ju popisujú čísla v tabuľke, už dávnejšie by sme vtedy prekročili aj kapacity nemocníc. Takisto odhad nemožno interpretovať, ako odhad prípadného zlepšenia, či zhoršenia, v prípade, ak by sme v budúcnosti zaočkovali príslušné percento populácie. Preto napr. Rakúsko alebo Česko majú v súčasnosti podobnú incidenciu ako Slovensko, napriek vyššej zaočkovanosti. Súčasná pandemická vlna u nich začala skôr a rástla pomalšie napriek tomu, že ich opatrenia boli miernejšie," upozornil s tým, že efekt nižších príjmov do nemocníc v porovaní s tým naším však vidíme u oboch susedov.
