Nová obranná línia NATO: Aliancia ochráni do 48 hodín východnú hranicu Európy!

Generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg na tlačovej konferencii uviedol, že celkovo pôjde o zoskupenie v sile brigády, ktoré má mať okolo 5000 vojakov s prvkom špeciálnych síl, a leteckú aj námornú podporou. Svoje najrýchlejšie časti, pripravené za dva dni, bude môcť zostávajúca časť zoskupenia nasledovať do týždňa.

 

 

"Zabezpečíme, že budeme mať správne sily na správnom mieste v správny čas," poznamenal Stoltenberg. Vznik tohto "hrotového zoskupenia" označovaného ako sily s veľmi rýchlou reakčnou dobou je súčasťou aliančnej odpovede na nové hrozby ako z východu, tak aj z južného smeru. Stoltenberg zdôraznil, že ide o obranné kroky, ktoré sú v súlade s medzinárodnými záväzkami NATO. Rovnako ako americký minister obrany Chuck Hagel varoval pred tým, aby sa aliancia pri vnímaní hrozieb rozdelila na dve krídla.

 

Spoločne so zriadením nového zoskupenia aliancie zvyšuje počty a zrýchľuje reakčnú dobu svojich už existujúcich síl rýchlej reakcie (NATO response force - NRF). Tie majú v súčasnosti okolo 13 000 vojakov, Stoltenberg dnes hovoril o posilnení na cieľové číslo okolo 30 000. Vojaci veľmi rýchlo zasahujúceho "hrotového zoskupenia" sú súčasťou tohto počtu.

 

Glváč a Valášek: NATO nepoužíva výraz studená vojna, ale prijíma opatrenia 

Severoatlantická aliancia nepoužíva termín "studená vojna" v súvislosti s ochladením vzťahov s Ruskou federáciou kvôli kríze na Ukrajine. Uviedol to dnes v Bruseli minister obrany SR Martin Glváč, ktorý sa zúčastnil konferencie ministrov obrany NATO.

Minister zdôraznil, že označenie "studená vojna" sa v tejto súvislosti neujalo a ani ho nikto nepresadzuje. Od septembrového summitu NATO vo Walese sa však podľa neho slovník aliancie obohatil o niektoré nové termíny, napríklad "hybridná vojna", s odkazom na vojenskú pomoc povstalcom, ktorú Rusko nepriznáva. 

"Do popredia sa dostávajú nové témy, ktorým sme v minulosti nevenovali takú veľkú pozornosť, ako je zdieľanie spravodajských informácií, kooperácia bezpečnostných spravodajských služieb a podobne," skonštatoval Glváč. 

Veľvyslanec SR pri NATO Tomáš Valášek upozornil, že čo sa týka vzťahov NATO s Ruskom, za posledný rok sa stali veci, ktoré si aliancia ešte pred dvoma rokmi nevedela predstaviť. Ide o anexiu Krymu alebo priamu intervenciu Ruska v konflikte na východnej Ukrajine. "Pre alianciu z toho vyplýva jednoduchá úloha. Ako vojenská organizácia má povinnosť pripraviť sa aj na to najhoršie. A preto aj bez toho, aby sme to pomenovali studená vojna, aliancia prijala určité minimálne opatrenia," zhodnotil situáciu Valášek.

Slovenský diplomat dodal, že práve kvôli novej kvalite vzťahov s Moskvou aliancia prijala Akčný plán pripravenosti, preto vzniká nová sieť malých nevojenských základní, čiže styčných tímov, na východnej hranici NATO, kde predtým podobné útvary nikto nežiadal a aj preto dnes ministri obrany v Bruseli odobrili vznik nových, väčších a operatívnejších síl rýchleho nasadenia. "Dúfame, že to nebude naveky. Nikto v aliancii si nepraje konfrontáciu s Ruskom. Vždy sme Rusku programovo, systematicky ponúkali partnerstvo," opísal situáciu Valášek.

Pripomenul, že ešte zhruba pred rokom, pred udalosťami na Kryme, NATO a Rusko mali celkom dobrú partnerskú spoluprácu, aliancia však za zmenenej situácie nemôže nereagovať na to, čo sa stalo priamo na našej východnej hranici. "Prijali sme minimálne obranné opatrenia a pri tých zostaneme a budeme ich upravovať smerom dole alebo hore, podľa toho ako sa bude situácia vyvíjať," povedal Valášek.