BRATISLAVA – Bratislavský Starý most dajú dole počas prevádzky na Dunaji, zložia na petržalskej strane a časti jeho konštrukcie pošlú do obcí na východnom Slovensku.
"Starostovia o ne prejavili záujem, zachránia tak možno niekoľko obcí pred budúcimi povodňami," priblížil verejnosti v pondelok (18. 2.) večer nové využitie materiálu mosta hlavný dopravný inžinier Tibor Schlosser. V Zrkadlovej sále Primaciálneho paláca mesto Bratislavčanom predstavovalo nový Starý most.
Návrh mosta z dielne projektanta Miroslava Maťaščíka poslanci schválili ešte v apríli minulého roka. Odmietli vtedy slovenského architekta, žijúceho v zahraničí, Igora Marka. Architektonickú súťaž mesto nerobilo pre termíny z Únie. "Argument, že nebol čas, je veľmi slabý," poznamenal v pondelok jeden z diskutujúcich architektov. "Okrem toho, že nie je pekný, alebo dovolím si povedať škaredý, je aj neekonomický. V tomto meste nemajú architekti už žiadne slovo," vyhlásil ďalší a most počas diskusie získal aj prívlastok "ohavný". "Je to verejná stavba, za verejné peniaze, bude slúžiť verejnej doprave, ale verejnosti ste sa nepýtali, či sa im to páči," podotkla ochranárka Katarína Šimončičová. Od Bratislavčanov chcela, aby svoj názor vyjadrili zdvihnutím rúk. Navrhovaný vizuál mosta sa však napokon páčil veľkej časti prítomných.
Starý most by mohli začať dávať dole najskôr na jeseň tohto roku alebo na jar 2014. Podľa primátora Milana Ftáčnika (nezávislý s podporou Smeru-SD) už má mesto správoplatnené všetky stavebné povolenia, vrátane toho, ktoré napadol aktivista Marcel Slávik. Ten podľa svojich slov zastupuje vlastníkov bytov na Rovniankovej ulici. Víťaz by mal potom nosný systém stihnúť vybudovať do 24 mesiacov, peniaze z EÚ treba totiž vyčerpať do konca roka 2015.
To, čo zostane zo Starého mosta, budú pamiatkovo chránené mýtne domčeky a piliere. Aj to nie všetky. Aby sa splnila požiadavka Európskej komisie na rozšírenie plavebného gabaritu, dva z nich odstránia a nahradia jedným. Most bude klenutý, v strede vyšší ako na okrajoch. Chodníky po oboch stranách dvojkoľajovej električkovej trate by mali byť široké 4,5 metra - 1,5 metra pre cyklistov, ktorí budú po moste jazdiť jednosmerne, tri metre pre peších. Lávky rozšíria o vyhliadkové plochy a v tých miestach bude mať most šírku cez 30 metrov. Koľaje zalejú do betónu, aby mohli cez most chodiť napríklad záchranné či požiarne vozidlá.
V prvej etape má mať koľajová trať zo Šafárikovho námestia po Bosákovu ulicu v Petržalke 4,5 kilometra. K jednosmernej koľaji na Štúrovej pribudne druhá opačným smerom a autobusové obratisko nahradia zelené plochy. Ako presne bude priestor na Štúrovej ulici vyzerať, mesto ešte nevie. Uvažuje nad ďalšou zmenou stavby pred dokončením. Nová prestupná stanica naopak vznikne v konečnom bode prvej etapy. "Obratisko, ktoré je dnes na Šafárikovom námestí, sa presunie na Bosákovu. Bude to centrálne prestupové miesto medzi električkami a autobusmi," vysvetľoval Peter Ivan, generálny riaditeľ spoločnosti Metro Bratislava.
Bratislavčania však chceli vedieť viac aj o druhej etape nosného dopravného systému. Tá má spojiť Bosákovu ulicu a Janíkov dvor. Mestu vyčítali, že materiály o nej chýbajú, hoci sa tam začalo už výrubové konanie. "Ešte nebolo čo dať von," reagoval Peter Ivan. Mesto ale sľubuje, že ďalšiu etapu bude tvoriť spolu s Bratislavčanmi. "Tam sú ešte mnohé veci tvárne, mesto ešte nevydalo záväzné stanovisko, čiže diskusia bude mať veľký zmysel," dodal Ftáčnik. Hlavná mestská architektka tiež plánuje urbanisticko-architektonicko-dizajnérsku súťaž na celý nosný systém.
Ftáčnik v pondelok upozornil, že v budúcnom programovom období 2014 až 2020 Európska únia počíta s tým, že na území mesta bude hradiť len 50 percent nákladov, nie 85 % ako dnes a zvyšnú polovicu si rozdelí štát a mesto. "Pokračovanie z Bosákovej na Janíkov dvor možno teda bude omnoho ťažšie, ako si dnes myslíme," dodal.
