BRATISLAVA - V rýchle vyšetrenie megakauzy Gorila a potrestanie vinníkov neverí bývalý šéf Úradu boja proti korupcií Jozef Šatek. Vo svojom blogu analyzoval doterajší postup polícajného tímu a dospel k záveru, že v prípade údajného 15-milardového tunelu, ktorý mal vzniknúť pri privatizácii Paroplynového cyklu, nie je podozrivým exminister hospodárstva Pavol Rusko, ale bývalé vedenie Fondu národného majetku.
"Reálne výstupy z činnosti špecializovaného vyšetrovacieho tímu k prípadom súvisiacim s dokumentom „Gorila“ bohužiaľ dávajú za pravdu tzv. skeptikom, ktorí ešte v začiatkoch jej prevalenia neverili v rýchle ani objektívne vyšetrenie a prípadné postavenie zodpovedných osôb pred súd," napísal Šátek na svojom blogu.
Podľa neho sa prípad najprv "šesť rokov bezprecedentne bagatelizoval," postupne utlmoval a ničili sa dôkazy. Napriek tomu, že po prevalení obrovskej korupčnej kauzy mali politici a polícia "možnosť reparátu," všetko podľa neho nasvedčuje tomu, že sa tak nestalo.
Šátek vo svojom blogu zanalyzoval najmä v poslednom čase najviac pretriasanú časť Gorily, údajný 15-miliardový podvod pri privatizácii Paroplynového cyklu.
Kritizuje formu, akou o ňom tesne pred voľbami informoval šéf rezortu vnútra Daniel Lipšic. "Bez veľmi podrobných informácií a dôkazov zabezpečených v rámci trestného konania nemal D. Lipšic možnosť sa o nich z iných zdrojov dozvedieť a podať podnet na Generálnu prokuratúru SR o podanie žaloby na zrušenie predmetnej kúpnej zmluvy z marca 2004. Každý len trochu znalý odborník v trestnom práve musí priznať, že bolo len otázkou času kto bude za tento „podvod“ obvinený," napísal Šátek.
Na tomto podvode sa mohli podieľať finančná skupina Penta, Fond národného majetku a ministerstvo hospodárstva, vyhlásil Lipšic počas svojej predvolebnej tlačovky. Šátek však dedukuje, že najväčším dôkazom tohto údajného podvodu "bola analýza spracovaná a predložená v apríli 2004 vtedajším podpredsedom vlády a súčasne ministrom hospodárstva Ruskom, ktorá naznačovala finančnú nevýhodnosť predaja majetkovej účasti Fondu národného majetku, ktorá sa nakoniec z rozhodnutia Ruska na rokovanie vlády nedostala."
Napriek tomu o 9 dní neskôr Ruska ako prvého obvinili z toho, že na údajnom podvode nesie časť viny a po ďalších pár dňoch ho ešte prekvapujúcejšie obvinenia zbavili.
Podľa Šáteka sa v tomto prípade treba pýtať najmä to, kto vtedy rozhodoval o vyhlásení súťaže, určil jej podmienky, rozhodol o víťazovi a podpísal zmluvu. Týmto subjektom by mal byť FNM, respektíve jeho vtedajšie vedenie.
"Fond a jeho orgány nesplnili zákonnú podmienku (...) ´vykonáva činnosť vo verejnom záujme´", píše exriaditeľ ÚBPK. Šátek vyvracia aj "zavádzajúce tvrdenie," obhajcov súťaže, že spoločnosť Penty, ktorá dostala do rúk Paroplynový cyklus, predložila najlepšiu ponuku.
"Pravdaže, nebolo tomu tak," píše. Ponuky iných záujemcov, napríklad E.ON Energie AT, boli podľa neho lepšie. Zvláštne stanovenie krítérií, podľa ktorých je napríklad ponúkaná cena kľúčová len na 65%, však ponuku Penty povýšilo nad konkurenciu.
"Na základe takýchto kritérií sa štvorčlenná výberová komisia rozhodla v pomere hlasov 3 : 1 odporučiť výkonnému výboru fondu za víťaza výberového konania PPC Holding," uviedol Šátek. Víťaz súťaže PPC Holding je spoločnosť, ktorá spadá pod Pentu.
Hoci expolicajt vidí zjavne podozrivé detaily celého prípadu, zostáva skeptický k jeho vyšetreniu. Podľa neho to vyzerá tak, že podozriví môžu pokojne spávať, pretože prípad je už podľa zákona dávno premlčaný.
"Podozrivými osobami zo spáchania trestného činu a vzniku následnej škody sú funkcionári a pracovníci fondu a Pavol Rusko počas privatizačných krokov nevykonal žiadnu činnosť, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s konečným rozhodnutím fondu o predaji cenných papierov – akcií Paroplynového cyklu, a.s. za „poníženú“ kúpnu cenu. Zároveň je preukázané, že majetková škoda vznikla neobjektívnym ponížením kúpnej ceny, čím vznikla priamo škoda na majetku fondu, nie Slovenských elektrární, a.s.," dodal Šátek.
