CARDIFF – Inžinier na dôchodku Mike Carter nerozmýšľa nad tým, aký pocit bude mať, keď sa dá zamraziť. Rozhodol sa investovať vyše 178-tisíc eur, aby bol tesne pred smrťou kryogénne zmrazený a aby mohol „znova ožiť v budúcnosti“.
V momente, keď Mika Cartera vyhlásia za mŕtveho, bude pri jeho lôžku skupina ľudí pripravených konať. Bude tam aj jeho rodina a v závislosti od okolností a miesta aj zdravotná sestra alebo lekár. Ak všetko pôjde do plánu, budú tam niekoľko dní predtým, ako zomrie, vymenia si pracovné smeny a preložia dovolenky, aby sa ubezpečili, že im neujde rozhodujúci moment.
Je to preto, že prvé minúty po smrti sú životne dôležité. Neškolenému oku sa môže zdať, že sa skupina bude snažiť Cardiffčana oživiť. Ich cieľom je koniec koncov zabezpečiť, aby kyslík pokračoval v prúdení a zabránil tak nezvratnému poškodeniu mozgu. V skutočnosti je to prvý krok na ceste, ktorá bude trvať desiatky, ak nie stovky rokov – keď bude dostupná technológia na opätovné oživenie jeho tela. Do tej doby zostane Mike vo valci s tekutým dusíkom a s teplotou mínus 196°C.
“Prepadol som kryogenike a na internete som našiel skupinu Cryonics UK,” vysvetľuje Mike. “Išiel som na pár stretnutí, skontaktoval som sa s organizáciou Cryonics v USA a nakoniec som si pomyslel: „Nezdá sa mi, že to bude fungovať, ale čo môžem stratiť? Pred desiatimi rokmi by som vám povedal, že je to investícia na strašne dlhé lakte. Toľko sa však medzičasom stalo a nikdy neviete... Šanca tu je."
Mike je už desať rokov kľúčovým členom Cryonics UK, spoločnosti registrovanej v roku 1991. Skladá sa z členov všetkých možných povolaní, veku a oblastí života. Zhromaždia sa v Yorkshire štyrikrát do roka, stretnú sa, aby si obnovili tréning a pripravili sa na výzvu, ak niekto, kto si želá byť kryonicky konzervovaný, vážne ochorie.
Mike vie, že existuje asi 50 členov, ale nemôže otvoriť šifrovaný zoznam členstva, ktorý dostal do úschovy. Hoci nikto nevie, čo sa bude diať v nasledujúcich rokoch, všetci spoločne dúfajú. „Všetci majú radi život a chcú vidieť, čo sa stane v budúcnosti,” vysvetľuje Mike. „Máme ľudí starších ako ja i dvadsiatnikov. Ja som bývalý inžinier, máme jedného alebo dvoch ITčkarov, z nejakého dôvodu ich to priťahuje... Mali sme zubára, ale ten je už v Detroite v tekutom dusíku.”
Vdovec Mike sedí vo svojom dome s dvoma psami po boku a so šálkou čaju v ruke. Jeho dom je pohodlný, ale nie extravagantný a v záhrade vonku kvitne množstvo kvetov. Inými slovami, bežné miesto na diskusiu o mimoriadnom predmete. “Myslím, že ma tá predstava vzrušuje. Ak by som dožil tento život a vrátil by som sa a žil podobný život znova a znova, myslím, že asi až na tretí raz by mi stačilo.”
