MONTREAL - Yoshua Bengio neskrýva svoje obavy. Verejnosť síce tohto vedca príliš nepozná, Bengio je však svetovou hviezdou na poli výskumu umelej inteligencie (AI). Jeho práca zmenila náš každodenný život. Bez neho a ďalších priekopníkov v tejto oblasti by sme nemali systémy rozpoznávania reči, ako je ten vo virtuálnom asistentovi Siri, automatické prekladače Googlu alebo v budúcnosti samoriadené vozidlá. Umelá inteligencia sa však rýchlo vyvíja a vymyká akejkoľvek kontrole, tvrdí kanadský expert v reportáži, ktorú o ňom priniesol francúzsky týždenník L'Express.
Stephen Hawking po smrti zanechal päť PREDPOVEDÍ: Toto čaká ľudstvo v budúcnosti
"Spoločnosť nepostupuje dopredu rovnako rýchlo ako technológia, v stávke je pritom veľa," povedal Bengio, ktorý stojí na čele montrealského inštitútu pre strojové učenie MILA.
"Čo budeme robiť s ľuďmi, ktorí kvôli umelej inteligencii prídu o prácu? Necháme políciu a súdy, aby sa riadili algoritmami predpovedajúcimi riziko zločinu pri zatýkaní alebo súdenie občanov? O všetkých týchto otázkach treba debatovať," usudzuje rodák z Francúzska, ktorý podľa L 'Express doteraz odmietal všetky ponuky gigantov zo Silicon Valley, aby sa mohol venovať univerzitnému výskumu.
Štúdia zverejnená na poslednom ekonomickom fóre v Davose podľa L'Express predpovedá, že v najbližších piatich rokoch kvôli umelej inteligencii stratí vo svete prácu 7,1 milióna ľudí. "Dôsledky budú nesmierne," súhlasí Jean-François Gagne, generálny riaditeľ start-upu Element AI, ktorý založil spolu s Bengiom. Firma pomáha podnikom prispôsobovať sa umelej inteligencii.
Bengio sa obáva, že v spoločnosti vznikne voči umelej inteligencii odpor a ľudia ju začnú odmietať. "Pritom táto technologická revolúcia takisto otvára cestu k rastu," myslí si vedec.
Kanadský počítačový expert sa spolu s Francúzom Yannom LeCunom a Britom Geoffreym Hintonom na konci 90. rokov začal venovať oblasti, ktorou sa iní vedci nezaoberali - metóde strojového učenia nazývanej deep learning. Metóda sa inšpirovala fungovaním ľudského mozgu - siete umelých neurónov prijímajú a analyzujú informácie, a keď ich vstrebú dostatok, môžu byť "vycvičené" na to, aby identifikovali obrazy, zvuky alebo text, píše L'Express.
Práca trojica vedcov sa stala základom mnohých projektov Googlu, Applu, Facebooku alebo Amazonu, teda firiem, ktoré majú k dispozícii miliardy užívateľských údajov.
