Čo prinieslo rokovanie parlamentu? Poslanci posunuli novely a rozhodli aj o kajúcnikoch

Novela má priniesť akcie s viacnásobným hlasovacím právom

Akciové spoločnosti by mohli v budúcnosti vydávať akcie s viacnásobnými hlasovacími právami. Zakladatelia alebo iní akcionári by tak mohli získať nový kapitál bez straty rozhodujúceho vplyvu na spoločnosť. Vyplýva to z návrhu novely Obchodného zákonníka, ktorý Národná rada (NR) SR v stredu posunula do druhého čítania. Zavedenie takéhoto druhu akcií vyžaduje európska smernica z októbra 2024 o akciových štruktúrach s viacnásobnými hlasovacími právami v spoločnostiach, ktoré sa uchádzajú o prijatie svojich akcií na obchodovanie v multilaterálnom obchodnom systéme.

Nový druh akcie by mohol znieť iba na meno a počet hlasov pripadajúcich na jednu takúto akciu by mohol byť najviac stonásobkom hlasov kmeňovej akcie. O ich vydaní alebo zmene by museli rozhodnúť najmenej dve tretiny prítomných akcionárov. Ak spoločnosť vydala viac druhov akcií, potrebný by bol rovnaký súhlas v každej skupine. Pri prevode na inú osobu by sa viacnásobná akcia automaticky zmenila na kmeňovú.

archívne video

Pri spoločnostiach obchodovaných v multilaterálnom obchodnom systéme by akcie museli mať zaknihovanú podobu. Firmy by zároveň mali zverejňovať štruktúru akcií, rozsah hlasovacích práv, obmedzenia prevoditeľnosti a totožnosť držiteľov viacnásobných akcií s podielom nad 5 % hlasovacích práv. Burza ani prevádzkovateľ obchodného systému by ich nesmeli pri prijímaní na obchodovanie diskriminovať.

Novela upravuje aj ochranu klientov obchodníkov s cennými papiermi. Lehota na prihlásenie nárokov na náhradu z Garančného fondu investícií nemá byť kratšia ako päť mesiacov a fond by mal náhradu vyplatiť do troch mesiacov od overenia nároku. Právo na náhradu by sa premlčalo po piatich rokoch. Vratný klientsky majetok nemá patriť do konkurznej podstaty obchodníka. Navrhovaná účinnosť zákona je od 5. decembra 2026.

Poslanci vo štvrtok a piatok nebudú rokovať, do lavíc sa vrátia v utorok

Poslanci Národnej rady (NR) SR nebudú vo štvrtok (12. 11.) ani v piatok (13. 11.) rokovať. Dôvodom je stretnutie predstaviteľov parlamentov krajín V4 a V4+. Do lavíc sa poslanci vrátia až v utorok (17. 11.). Pokračovať budú v rokovaní aktuálnej 61. schôdze. Oznámil to predseda parlamentu Richard Raši (Hlas-SD) v pléne.

V utorok bude rokovací deň trvať do 16.00 h. Hlasovať sa v tento deň nebude. V utorok by mal následne parlament túto schôdzu prerušiť. Potom by sa mala zvolať mimoriadna schôdza. Na nej sa majú riešiť návrhy, ktoré už poslanci posunuli do druhého čítania. Parlament si odsúhlasil aj ďalšiu zmenu. V stredu nebude tradičné popoludňajšie hlasovanie o 17.00 h.

Nová úprava má priniesť jednotnú právnu reguláciu ochrany osobných údajov

Zabezpečenie jednotnej právnej regulácie ochrany osobných údajov v právnom poriadku SR a kontrola nad spracúvaním osobných údajov dotknutých osôb je cieľom návrhu zákona o zabezpečení ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane osobných údajov). V stredu ju poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania. Nová legislatíva z dielne Úradu na ochranu osobných údajov (ÚOOÚ) má podporiť dôveru dotknutých osôb v právny rámec zabezpečujúci ich základné ľudské práva, najmä právo na súkromie a ochranu osobných údajov jednotlivcov.

„Návrh upravuje práva a povinnosti prevádzkovateľov a sprostredkovateľov s dôrazom na materiálne plnenie stanovených povinností a zaistenie reálnej bezpečnosti spracúvania osobných údajov,“ dodáva ÚOOÚ. Návrhom zákona taktiež dochádza k presunu regulácie tzv. „cookies“ z pôsobnosti Ministerstva dopravy SR na ÚOOÚ. Zákon v samostatnej časti upravuje aj spracúvanie osobných údajov orgánmi verejnej moci vo veciach ochrany ústavného zriadenia, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky. Zákon má byť účinný od 1. januára 2027.

Poslanci odmietli novelu, ktorá mala meniť systém benefitov pre kajúcnikov

Systém benefitov pre spolupracujúcich obvinených, tzv. kajúcnikov, sa nateraz nebude meniť. Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu definitívne odmietli novelu Trestného poriadku, ktorá to predpokladala. Za návrh hlasovalo len 75 poslancov zo 150 prítomných. Hlasovania sa zdržal jeden poslanec, 74 boli proti. Proti návrhu bola celá opozícia aj nezaradení poslanci Roman Malatinec, Tomáš Taraba a Peter Slyško. Nezaradený Ján Ferenčák sa hlasovania zdržal. Novela z dielne Ministerstva spravodlivosti (MS) SR predpokladala, že namiesto odloženia vznesenia obvinenia či prerušenia trestného stíhania malo byť benefitom pre spolupracujúce osoby napríklad mimoriadne zníženie trestu, ale vždy až v súdnej fáze trestného konania.

Od aktuálnej filozofie poskytovania benefitov prípravného konania spolupracujúcim osobám, tzv. kajúcnikom, v podobe odloženia vznesenia obvinenia či prerušenia trestného stíhania, mal Trestný poriadok prejsť k systému benefitov formou mimoriadneho zníženia trestu, prípadne upustenia od potrestania spolupracujúcej osoby, a to až v súdnej fáze trestného konania po podaní obžaloby alebo návrhu dohody o vine a treste.

Zmenou chcelo MS posilniť väzbu medzi priznaním benefitu a konkrétnym prínosom spolupracujúcej osoby pre objasnenie trestnej činnosti a vytvoriť tiež jednotnejší rámec pre rozhodovaciu činnosť súdov. Zaviesť sa mala aj povinnosť 180 dní pre spolupracujúcu osobu vypovedať úplne a pravdivo o všetkej trestnej činnosti, ktorú spáchala, ako aj o tej, ktorú spáchali iné osoby a vie o nej. Novela mala upraviť aj následky nedodržania spolupráce spolupracujúcim obvineným, ktoré Trestný poriadok v súčasnosti neupravuje.

Do 2. čítania prešiel návrh,má posilniť práva poškodeného v trestnom konaní

Práva poškodeného v trestnom konaní by sa mali posilniť. Po novom by mal mať napríklad poškodený a ohrozený svedok právo byť informovaný aj o situáciách, keď obvinený/odsúdený poruší podmienky domáceho väzenia či uložené primerané povinnosti a obmedzenia. Rovnako by mal byť informovaný o uložení a porušení obmedzení a povinností a o premene trestu odsúdeného. Predpokladá to novela Trestného poriadku, ktorú v stredu poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania „Navrhuje sa rozšíriť výpočet skutočností, o ktorých má poškodený právo byť informovaný. Navrhovaná právna úprava sleduje posilnenie postavenia poškodeného v trestnom konaní a zvýšenie úrovne jeho ochrany v situáciách, keď mu v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode môže hroziť nebezpečenstvo v situáciách, ktoré nie sú aktuálnym znením ustanovenia pokryté. V súčasnosti právna úprava explicitne nezaručuje poškodenému prístup k všetkým týmto informáciám, čo môže viesť k situáciám, keď poškodený nie je včas informovaný o zvýšenom riziku a nemôže prijať primerané opatrenia na svoju ochranu,“ ozrejmilo Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR, ktoré za úpravou stojí.

Poškodený by mal mať po novom aj možnosť robiť si zo spisov výpisky, poznámky a kópie na svoje trovy. Zaviesť sa má tiež nový procesný nástroj, ktorý umožní uložiť primerané obmedzenia obvinenému na ochranu poškodeného už v priebehu priebehu prípravného konania. „V aplikačnej praxi sa opakovane preukazuje potreba flexibilného a rýchlo uplatniteľného mechanizmu, ktorý by umožnil bezodkladne reagovať na situácie, v ktorých správanie obvineného predstavuje reálne riziko pre poškodeného, avšak intenzita tohto rizika zatiaľ neodôvodňuje použitie najprísnejších prostriedkov, ako je napríklad inštitút väzby,“ píše v dôvodovej správe.

Po novom tiež bude môcť prokurátor uložiť podozrivému alebo obvinenému primerané obmedzenia alebo povinnosti aj bez návrhu poškodeného, ak to treba na ochranu života, zdravia, slobody alebo iných práv poškodeného. Ide o zákaz kontaktu s poškodeným, zákaz priblíženia sa k nemu, zákaz vstupu do určitých priestorov alebo zákaz určitého konania. Prokurátor po novom bude tiež povinný bezodkladne informovať poškodeného o uložení, zmene alebo zrušení povinností alebo obmedzení. Upraviť sa má i definícia podozrivého a explicitné vymenovanie práv podozrivého v trestnom konaní.

Zaviesť by sa mala aj povinná obhajoba pre mladistvých podozrivých. Zároveň by sa mala rozšíriť ochrana pred zverejňovaním osobných údajov maloletých a mladistvých obvinených a poškodených zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdov aj na ich blízke osoby. Navrhuje sa tiež zaviesť informačnú povinnosť probačných a mediačných úradníkov informovať Policajný zbor a príslušnú obecnú políciu o probačnom dohľade a uložených primeraných obmedzeniach a povinnostiach. Rovnako Policajný zbor a obecná polícia majú mať po novom povinnosť informovať súd, ak zistia porušenie oznámených primeraných obmedzení a povinností. Do právneho poriadku sa má zaviesť aj nový trestný čin využívania služieb obete obchodovania s ľuďmi. Majú sa tiež sprísniť trestné sadzby za trestný čin obchodovania s ľuďmi. Upraviť sa má aj trestný čin prevádzačstva s cieľom zabezpečiť efektívnejší postih osôb zapojených do nelegálneho prevádzania osôb cez štátne hranice. Väčšina zmien vyplývajúcich z novely má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2027.