Regionálne voľby 2026 
Výsledky komunálnych volieb 
Výsledky VÚC volieb 
Politika 
Vojna na Ukrajine 
PRAHA - Prehľad miest pomenovaných na počesť bývalého československého a českého prezidenta Václava Havla, ktorý sa narodil pred 90 rokmi, 5. októbra 1936.
Najznámejším miestom pomenovaným po zosnulom prezidentovi je medzinárodné letisko v pražskej Ruzyni. V deň jeho nedožitých 76. narodenín, 5. októbra 2012, sa názov pražského letiska oficiálne zmenil na Letisko Václava Havla Praha. Dagmar Havlová, vdova po jednej z najvýznamnejších osobností novodobých českých dejín, vtedy uviedla, že premenovanie považuje za konkrétne a hmatateľné uznanie Havlových zásluh o slobodu a demokraciu v Českej republike. Autorom myšlienky na premenovanie letiska bol režisér Fero Fenič.
Školy, parky aj námestia
Havlovo meno nesú v Českej republike aj školy v Poděbradoch a Kralupách nad Vltavou, park v Litoměřiciach, kde odhalili aj jeho bustu, či ulice v Brne (Ulička Václava Havla) a Kadani. Havel má aj vlastné námestie v Prahe. Mestskí radní rozhodli, že po ňom pomenujú priestor pred Národným divadlom. Pri príležitosti jeho nedožitých osemdesiatych narodenín dostal pred desiatimi rokmi aj veľké srdce od sochára Kurta Gebauera. Socha bola umiestnená práve na novom Námestí Václava Havla.
Celosvetovým projektom, ktorého vznik inicioval bývalý český veľvyslanec v USA Petr Gandalovič spolu so zosnulým architektom Bořkom Šípkom, je budovanie Lavičiek Václava Havla. Cieľom projektu bolo vytvoriť sieť miest vo verejnom priestore, ktoré by slúžili na stretávanie ľudí, dialóg a diskusie. Konštrukcia Šípkovho diela pozostáva z dvoch kovových stoličiek pripevnených k stolu, ktorý obklopuje lipa – český národný strom.
Prvú lavičku sprístupnili v októbri 2013 na univerzite v americkom Georgetowne. Nasledovali inštalácie v Dubline, Barcelone, Prahe, Českých Budějoviciach, Hradci Králové, Plzni, Karlových Varoch, Liberci či Kroměříži. Lavičky sa nachádzajú aj na univerzitách v Tel Avive a Oxforde. V septembri tohto roka Dagmar Havlová spoluodhalila už sedemdesiatu Lavičku Václava Havla v Prahe na Mariánskom námestí.
Havlove busty v zahraničí
Václava Havla pripomínajú aj jeho busty. V novembri 2014 sa stal iba štvrtým Európanom, ktorému sa dostalo pocty mať sochársky portrét v americkom Kongrese. V USA bývalého českého prezidenta od roku 2018 pripomína aj busta odhalená pri príležitosti 100. výročia vzniku Československa na prestížnej Kolumbijskej univerzite v New Yorku. Ďalšie Havlove busty sa nachádzajú napríklad v sídle Rady Európy v Štrasburgu (od októbra 2012) alebo v írskom parlamente (od júna 2015). V roku 2021 umiestnili bustu od sochárky Marie Šeborovej v rámci osláv 17. novembra aj v pražskej kaviarni Slavia.
Na Havlovu pamiatku odkazujú aj miesta v zahraničí, ktoré boli pomenované na jeho počesť. Ulicu po ňom pomenoval poľský Gdansk už v deň jeho pohrebu. Meno politika a dramatika nesie aj ulička a priľahlý parčík v centre poľského mesta Opole. Vo francúzskom Štrasburgu pomenovali po Havlovi jednu z budov Európskeho parlamentu a v Paríži slávnostne otvorili Knižnicu Václava Havla v novembri 2013. V júni 2015 po ňom pomenovali námestie v izraelskej Haife. Ulicu nesúcu jeho meno majú napríklad aj v Luxemburgu.
Pražská Knižnica Václava Havla
Podľa vzoru tradície amerických prezidentských knižníc vznikla už v júli 2004, približne rok a pol po Havlovom odchode z prezidentského úradu, pražská Knižnica Václava Havla. Táto inštitúcia nielen zhromažďovala a zverejňovala dokumenty súvisiace s Havlom, ale venovala sa aj „osobnostiam, udalostiam a javom, ktoré súvisia s odkazom Václava Havla, a snaží sa ich približovať a zasadzovať do dobového aj súčasného kontextu“. V júni tohto roka sa pôvodná knižnica ocitla v kríze po tom, ako správna rada postavila riaditeľa Tomáša Sedláčka na takzvané prekážky v práci, čím mu znemožnila vykonávať jeho činnosť.
Následne od projektu odstúpili jeho sponzori, miliardári Zdeněk Bakala a Karel Komárek, a od dohody o spolupráci odstúpila aj Dagmar Havlová, vdova po prezidentovi. Správna rada potom začiatkom septembra inštitúciu premenovala na 1. prezidentskú knižnicu s tým, že chce aj naďalej starať o Havlov odkaz. Pri odhalení najnovšej Lavičky Václava Havla bývalá prvá dáma uviedla, že licenciu na používanie Havlovho mena bezplatne poskytne Mestskej knižnici v Prahe. Tá bude zodpovedná za zachovanie kontinuity a predovšetkým za dlhodobú starostlivosť o odkaz prvého českého prezidenta.
Cena za ľudské práva
V roku 2013 začala Rada Európy v spolupráci s Knižnicou Václava Havla a Nadáciou Charty 77 udeľovať medzinárodnú Cenu Václava Havla za ľudské práva. Nahradila tak predchádzajúcu cenu za ľudské práva Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Prvým laureátom sa v roku 2013 stal bieloruský disident Ales Bjaljacki. Naposledy cenu v septembri tohto roka získala iránska právnička Nasrín Sotudíová. Ocenenie pomenované po Havlovi sa bude udeľovať aj napriek tomu, že sa na jeho organizácii prestala podieľať bývalá Knižnica Václava Havla.
