CANBERRA - Ničivé lesné požiare, ktoré v posledných rokoch pustošili Austráliu, nemusia byť len dôsledkom klimatických zmien. Vedci prišli s ďalším vysvetlením, ktoré siaha hlboko do minulosti. Podľa ich zistení mohla k dnešnej situácii výrazne prispieť britská kolonizácia, vyháňanie pôvodných obyvateľov a následná premena krajiny. Výskum naznačuje, že práve tieto historické udalosti vytvorili podmienky, v ktorých sa oheň šíri oveľa intenzívnejšie než kedysi.
Ako informoval český portál Novinky.cz, vedci z Melbournskej univerzity svoje zistenia publikovali 7. októbra vo vedeckom časopise Nature. Podľa britského denníka The Telegraph zasiahli Austráliu v rokoch 2019 až 2020 mimoriadne rozsiahle požiare, ktoré spustošili približne 24 miliónov hektárov územia. Z toho až 17 miliónov hektárov tvorili lesné plochy. Výskumníci však upozorňujú, že pri vysvetľovaní takýchto katastrof nemožno prihliadať výlučne na klimatickú zmenu.
Za všetkým môže byť aj britská kolonizácia
Korene problému podľa vedcov siahajú do obdobia príchodu britských kolonizátorov na austrálsky kontinent. Prvé významné kontakty s Britmi sa spájajú s výpravou kapitána Jamesa Cooka približne pred 250 rokmi. Výraznejšie zmeny v krajine však nastali až v nasledujúcich desaťročiach, keď sa začalo rozširovať britské osídľovanie.
Kolonizácia bola sprevádzaná násilím, zabíjaním a vyháňaním pôvodných obyvateľov z ich území. Práve strata domorodého spôsobu hospodárenia s krajinou mala podľa vedcov zásadné následky. Austrálski domorodci totiž po stáročia využívali cielené vypaľovanie vegetácie a odstraňovanie drevín. Tým udržiavali krajinu otvorenejšiu a zabraňovali nadmernému hromadeniu horľavého materiálu. Po ich vyhnaní však tieto postupy na mnohých miestach zanikli. Pôvodne redšie porasty začali postupne hustnúť a rozširovali sa lesy, ktoré poskytujú požiarom oveľa viac paliva.
Lesy začali hustnúť, požiare sú intenzívnejšie
Podľa profesora biogeografie Michaela-Shawna Fletchera z Melbournskej univerzity mala násilná kolonizácia ďalekosiahle ekologické následky. „V dôsledku deštrukcie spôsobenej britskou inváziou, následného násilia a vyhnania domorodého obyvateľstva sa zmenil režim lesných požiarov. Dnes sú intenzívnejšie a šíria sa rýchlejšie,“ vysvetlil vedec.
Problém navyše podľa neho vytvára začarovaný kruh. Na miestach zasiahnutých požiarmi začínajú rýchlo vyrastať husté porasty eukalyptov. Tie následne predstavujú ďalší horľavý materiál, ktorý môže prispieť k ešte ničivejším požiarom v budúcnosti.
Fletcher zároveň zdôrazňuje, že cieľom výskumu nie je hľadať vinníkov, ale pochopiť všetky príčiny súčasného problému. „Nejde o ukazovanie prstom. Musíme si však priznať, že máme problém, pretože máme veľa lesov. Strkanie hlavy do piesku ničomu nepomôže, rovnako ako predstieranie, že jediným faktorom je klíma,“ upozornil.
Prekvapivé dôkazy našli na dne jazera
Vedci svoje závery podložili výskumom sedimentov z jazera Elusive, ktoré sa nachádza v národnom parku Croajingolong na juhovýchode Austrálie. Ide o oblasť, ktorú v minulosti obývali príslušníci domorodého národa Gunaikurnai a ktorá zároveň patrí medzi regióny výrazne zasiahnuté rozsiahlymi požiarmi.
Jazerné usadeniny predstavujú pre vedcov mimoriadne cenný zdroj informácií. V jednotlivých vrstvách sa totiž uchovávajú stopy dávnej vegetácie a prírodných procesov, vďaka ktorým možno rekonštruovať vývoj krajiny počas stáročí. Výskumníci analyzovali vzorky staré až tisíc rokov. Zamerali sa najmä na peľové zrná, ktoré im umožnili odhadnúť, aká vegetácia v oblasti kedysi prevládala.
Výsledky ukázali, že až do konca 18. storočia pokrývali stromy približne len desať percent skúmaného územia. Krajina teda vyzerala výrazne odlišne než dnes a rozsiahle husté lesy v nej neprevládali. Podľa vedcov to znamená, že vtedajšie požiare mali podstatne menej horľavého materiálu, a preto nemohli dosahovať rovnakú intenzitu ako súčasné katastrofické požiare.
Zmena krajiny predbehla klimatickú zmenu
Analýza sedimentov zároveň naznačila, že výraznejšie rozširovanie stromov a kríkov nastalo až po tom, ako pôvodní obyvatelia stratili kontrolu nad svojím územím. „Len čo boli ľudia z národa Gunaikurnai vyhnaní zo svojej pôdy, začalo sa meniť množstvo stromov a kríkov v krajine, čo viedlo k väčšiemu výskytu požiarov,“ vysvetlil Fletcher.
Podľa jeho slov je mimoriadne dôležité, že táto premena krajiny nastala ešte pred výrazným prejavením sa človekom spôsobenej klimatickej zmeny. Výskumníci preto predpokladajú, že historické zásahy do krajiny vytvorili základné podmienky pre dnešné rozsiahle požiare, pričom súčasné klimatické zmeny môžu ich intenzitu ďalej zvyšovať.
Vedci navrhujú návrat k starým postupom
Výskum prináša aj otázku, ako možno riziko katastrofických požiarov v budúcnosti zmierniť. Jedným z možných riešení je podľa odborníkov zníženie hustoty lesných porastov a obmedzenie množstva horľavej vegetácie. Vedci z Melbournskej univerzity preto odporúčajú väčšie využívanie tradičných postupov pôvodných obyvateľov Austrálie, ktorí dokázali krajinu po celé generácie udržiavať prostredníctvom cielených zásahov.
Konkrétnejšie opatrenia navrhuje profesor pyrogeografie David Bowman z Tasmánskej univerzity. Podľa neho by bolo vhodné lesy pravidelne prerieďovať a opätovne využívať aj tradičné techniky selektívneho vypaľovania vegetácie. Takéto postupy by mohli znížiť množstvo horľavého materiálu a pomôcť obmedziť rozsah budúcich požiarov.
Výskum v časopise Nature tak upozorňuje na dôležitú skutočnosť: dnešné prírodné katastrofy nemusia byť výsledkom jediného faktora. V prípade Austrálie sa podľa vedcov na ich intenzite môže podieľať kombinácia klimatických zmien a historickej premeny krajiny, ktorej dôsledky sú viditeľné aj po viac než dvoch storočiach.