Novinka z Bruselu nám môže poriadne predražiť život: Priplatíme si za benzín aj teplo! TÁTO skupina dopadne najhoršie

Povolenky, respektíve spoločný tlak na ich odklad, boli horúcou témou aj na nedávnom samitu zástupcov V4 v Bratislave. Predseda európskeho výboru Peter Kalivoda vtedy uviedol, že v otázke potreby prehodnotenia systému ETS2 našli silnú zhodu. "Pre rodinu, ktorá kúri plynom a autom dochádza do práce, to nie je nejaká abstraktná bruselská debata, ale realita, ktorá môže reálne v budúcnosti veľmi negatívne ovplyvniť tieto rodinné rozpočty," povedal. Jeho slová potvrdil aj zástupca Českej republiky, podľa ktorého sa delegácie zhodli na potrebe zmien v systémoch ETS1 aj ETS2. 

V4 v tomto boji nie je sama. Na októbrovom samite v Bruseli premiéri V4 spolu s Talianskom a Gréckom žiadali odklad aspoň do roku 2030. Lídri sa však zhodli len na tom, že Európska komisia dosahy systému znova posúdi. Klimatický eurokomisár Wopke Hoekstra pritom ešte pred samitom uviedol, že ďalšie zmeny ETS2 neplánuje a viac ako dve tretiny členských krajín chcú spustiť systém podľa plánu.

Nie iba politici však strašia nárastom cien. Ako upozornil denník Pravda, Inštitút digitálnych a regionálnych politík, čo je analytická jednotka ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, ráta pri cene povolenky 45 eur za tonu s prirážkou 12 až 13 centov na liter benzínu a 14 až 15 centov na liter nafty vrátane DPH.

Plná 50-litrová nádrž tak zdražie zhruba o 6 eur pri benzíne a o 7 eur pri nafte. "Na Slovensku môže byť dosah väčší ako v iných krajinách, pretože vydávame relatívne vyšší podiel príjmov na kúrenie a tiež na fosílne pohonné hmoty," upozornil makroekonóm VÚB banky Michal Lehuta. 

Aké sú odhady cien? 

Analytici VÚB banky odhadujú, že zavedenie ETS2 zvýši infláciu o 0,5 až 1 percentuálny bod. Pri spotrebe domácností, ktorá má v roku 2027 presiahnuť 85 miliárd eur, to znamená výdavky navyše v objeme 0,4 až 0,8 miliardy eur ročne. Na hlavu tak v priemere každý obyvateľ zaplatí o 70 až 155 eur ročne viac. V realite však niektorým domácnostiam môžu výdavky stúpnuť oveľa výraznejšie. "Dopad by bol väčší pre domácnosti kúriace plynom, uhlím či vykurovacími olejmi bez centrálneho zásobovania teplom a jazdiace v autách so spaľovacím motorom s vyššou spotrebou," vysvetľuje pre Pravdu Lehuta.

Analytici IDRP už začiatkom tohto roka prerátali scenár pri povolenke s cenou 85 eur za tonu bez DPH, sumy však uvádzajú vrátane DPH. Pre Pravdu ich prepočítali aj pre cenu 45 eur za tonu - ide o hraničnú sumu, pri ktorej prekročení zasiahne Brusel. Je potrebné prízvukovať, že ide o modelové odhady pri nezmenenej spotrebe a za predpokladu, že dodávatelia premietnu náklady do cien v plnej výške.

Pri prepočtoch sa napríklad ukázalo, že majiteľ bytu s rozlohou 80 štvorcových metrov, ktorý kúri vlastným plynovým kotlom, by za ETS2 pri drahšej povolenke zaplatil približne 200 eur ročne. V staršom dvojpodlažnom rodinnom dome zo 70. a 80. rokov so 150 metrami štvorcovými, ktorý je po obnove, by to vyšlo na 523 eur ročne, pri lacnejšej povolenke na približne 280 eur.

Ešte horšie by dopadli majitelia nezateplených rodinných domov, ktorí kúria plynom. Tí by si podľa analytikov priplatili od 713 eur ročne pri dome so 150 štvorcovými metrami až po takmer 2 900 eur pri dome s 250 štvorcovými metrami v najhoršej energetickej triede.

Pri cene povolenky 45 eur vychádza účet miernejšie. Nezateplený dom so 150 štvorcovými metrami by si podľa IDRP priplatil 380 až 580 eur ročne, úplne zanedbaný dom v najhoršej triede G vyše 900 eur.

Koho sa to nedotkne?

Povolenky sa však nebudú dotýkať každej domácnosti rovnako. Analytik platformy Budovy pre budúcnosť Richard Paksi vysvetlil, že priamy dosah nebude mať ETS2 na domácnosti, ktoré vykurujú elektrinou, napríklad tepelným čerpadlom. Systém pri kúrení nepocíti ani ten, kto býva v paneláku napojenom na veľkú tepláreň s výkonom nad 20 megawattov.

Iná situácia je pri menších kotolniach a výhrevniach do 20 megawattov, ktoré pod ETS2 spadnú. Ak spaľujú zemný plyn, cena tepla sa podľa IDRP zvýši približne o rovnakú sumu, ako keby si domácnosť kúrila sama. 

Systém emisných povoleniek funguje v Európskej únii od roku 2005. V praxi sa dá povedať, že funguje na princípe: Kto vypúšťa oxid uhličitý, musí mať na každú tonu povolenku. V pôvodnom systéme ETS1 platia za emisie veľké podniky, napríklad elektrárne, teplárne, oceliarne, cementárne či rafinérie. Nový systém ETS2 od roku 2028 rozšíri platenie za emisie aj na kúrenie v budovách a cestnú dopravu. Povolenky budú síce kupovať dodávatelia benzínu, nafty, plynu a uhlia, náklady za ne však prenesú do cien. V konečnom dôsledku ich tak zaplatí spotrebiteľ.