Ľudstvu hrozí katastrofa? Vedci varujú pred bodom, z ktorého niet návratu! Zem sa mení pred očami

Ako informuje britský portál Daily Star, odborníci varujú pred takzvanými klimatickými bodmi zlomu. Ide o kritické hranice, po ktorých prekročení môže určitá časť klimatického systému prejsť do výrazne odlišného stavu. Vedci sa obávajú najmä toho, že zmeny v jednej oblasti spustia ďalšie procesy a vytvoria reťazovú reakciu, ktorú už ľudstvo nedokáže jednoducho zastaviť.

Vedec prirovnal situáciu k Titanicu

Jedným z odborníkov, ktorí upozorňovali na riziko rozsiahlych klimatických zmien, bol austrálsky klimatológ Will Steffen, emeritný profesor Austrálskej národnej univerzity. Podľa jeho hodnotenia môže ľudstvo potrebovať najmenej tri desaťročia na zásadnú premenu svojho fungovania smerom k udržateľnejšej budúcnosti.

Problém však spočíva v tom, že prírodné procesy sa môžu vyvíjať rýchlejšie, než na ne spoločnosť dokáže reagovať. Steffen preto upozorňoval na nebezpečný rozdiel medzi časom, ktorý potrebujeme na prijatie účinných opatrení, a obdobím, ktoré nám zostáva na odvrátenie najvážnejších následkov.

Pre Voice of Action situáciu prirovnal k lodi Titanic. Ak by posádka zistila, že na zastavenie alebo zmenu smeru potrebuje päť kilometrov, no od ľadovca ju delia už iba tri kilometre, zrážke by podľa jeho prirovnania nedokázala zabrániť. Klimatológ tým poukazoval na skutočnosť, že niektoré rozhodnutia môžu prísť príliš neskoro, aj keď si ľudstvo nebezpečenstvo uvedomí. Steffen zomrel v roku 2023. Jeho vyjadrenia preto predstavujú staršie odborné varovanie, nie nové stanovisko k aktuálnemu vývoju.

Topenie ľadovcov

Jedným z najvážnejších dôsledkov globálneho otepľovania je postupná strata ľadu v polárnych oblastiach. Vedci upozorňujú najmä na grónsky a antarktický ľadový štít, ktoré obsahujú obrovské zásoby zamrznutej vody. Ich dlhodobé topenie prispieva k zvyšovaniu hladiny svetových oceánov. Najväčšie problémy by mohli zasiahnuť nízko položené pobrežné oblasti, ostrovné štáty a husto osídlené mestá pri mori.

S rastúcou hladinou oceánov by sa zvyšovalo riziko záplav, poškodenia infraštruktúry aj straty obývateľného územia. Časť obyvateľstva by tak mohla byť nútená presťahovať sa do bezpečnejších oblastí. Situáciu by navyše komplikoval rast svetovej populácie a čoraz väčší tlak na dostupné bývanie, vodu a poľnohospodársku pôdu. Vedci však nepredpokladajú, že sa celé polárne ľadové štíty roztopia v priebehu niekoľkých rokov. Ide o procesy, ktorých následky sa môžu rozvíjať počas storočí až tisícročí.

Amazonský prales čelí nebezpečenstvu

Ďalším znepokojujúcim scenárom je rozsiahle poškodenie Amazonského dažďového pralesa. Tento jedinečný ekosystém zohráva významnú úlohu pri regulácii klímy, kolobehu vody a ukladaní uhlíka. Rastúce teploty, odlesňovanie a častejšie obdobia sucha však oslabujú jeho schopnosť odolávať zmenám.

Odborníci upozorňujú, že ak sa poškodzovanie pralesa dostane za určitú hranicu, niektoré jeho časti by sa mohli postupne premeniť na suchšie ekosystémy s výrazne menším množstvom stromov. Takáto zmena by ovplyvnila nielen rastliny a živočíchy, ale aj množstvo uhlíka, ktoré prales dokáže zadržiavať. Jeho ďalšie uvoľňovanie do atmosféry by mohlo globálne otepľovanie ešte zosilniť.

Pod zamrznutou pôdou sa skrýva ďalšia hrozba

Vedcov znepokojuje aj situácia v oblastiach večne zamrznutej pôdy, ktorú odborníci označujú ako permafrost. Ide o pôdu alebo horninové podložie, ktoré si udržiava teplotu na bode mrazu alebo pod ním najmenej dva po sebe nasledujúce roky. Rozsiahle oblasti permafrostu sa nachádzajú najmä na Sibíri, Aljaške, v Kanade a ďalších severných regiónoch.

Zamrznuté vrstvy obsahujú zvyšky dávnych rastlín, mikroorganizmov a ďalší organický materiál, ktorý sa v chladnom prostredí rozkladal veľmi pomaly. Práve v tejto pôde sa podľa vedeckých odhadov nachádza približne 1,5 bilióna ton organického uhlíka. S rastúcimi teplotami však permafrost postupne rozmrzá. Mikroorganizmy následne začínajú rozkladať organickú hmotu a pri tomto procese sa do atmosféry uvoľňuje oxid uhličitý aj metán.

Oba plyny prispievajú ku skleníkovému efektu, pričom metán má pri porovnaní rovnakého množstva výrazne silnejší otepľovací účinok v kratšom časovom horizonte. Vedci preto upozorňujú na nebezpečnú spätnú väzbu: vyššie teploty urýchľujú rozmŕzanie pôdy, ktorá následne uvoľňuje ďalšie skleníkové plyny a môže podporovať pokračujúce otepľovanie. To však neznamená, že sa všetok uhlík uložený v permafroste dostane do atmosféry naraz.

Klimatické zmeny môžu vyvolať reťazovú reakciu

Najväčšie obavy odborníkov nesúvisia iba s jednotlivými prírodnými javmi. Znepokojuje ich predovšetkým možnosť, že sa viaceré klimatické procesy začnú navzájom ovplyvňovať. Napríklad úbytok ľadovej pokrývky znižuje schopnosť zemského povrchu odrážať slnečné žiarenie. Tmavší oceán alebo odkrytá pevnina následne pohlcujú viac tepla, čo môže prispieť k ďalšiemu otepľovaniu.

Vyššie teploty zároveň podporujú rozmŕzanie permafrostu a môžu zhoršovať podmienky pre tropické pralesy. Will Steffen v minulosti upozorňoval, že prepojenie takýchto bodov zlomu by mohlo vytvoriť takzvanú kaskádu klimatických zmien. V tejto súvislosti nastolil aj znepokojujúcu otázku, či ľudstvo ešte dokáže ovplyvniť smer, ktorým sa celý klimatický systém uberá.

Znamená to nevyhnutný koniec civilizácie?

Hoci vedci varujú pred vážnymi rizikami, klimatické body zlomu nepredstavujú dôkaz, že zánik ľudskej civilizácie je nevyhnutný. Odborníci skúmajú rôzne scenáre vývoja a upozorňujú, že rozsah budúcich škôd bude závisieť aj od množstva skleníkových plynov, ktoré ľudstvo vypustí do atmosféry.

Dôsledky otepľovania sa pritom už dnes prejavujú prostredníctvom extrémnych horúčav, sucha, intenzívnych zrážok a zmien v prírodných ekosystémoch. Varovania vedcov preto nie sú iba predpoveďou možnej katastrofy. Poukazujú najmä na význam včasných opatrení, ktoré môžu spomaliť globálne otepľovanie a znížiť riziko prekročenia nebezpečných hraníc.