Týchto 7 ČÍSEL odhalí, ako je na tom vaša psychika: Jedno z nich môže byť varovným signálom!

O svoje fyzické zdravie sa dnes zaujímame viac než kedykoľvek predtým. Sledujeme kalórie, športové výkony či hodnoty cholesterolu. Psychické zdravie však často zostáva na vedľajšej koľaji.

Psychiater David McLaughlan z britskej nemocnice Priory Hospital Roehampton upozorňuje, že mnohí ľudia vôbec netušia, ako vyzerá ich bežný psychický stav.

„Dotazník vás sám osebe nedokáže diagnostikovať, ale môže fungovať ako kontrolka na palubnej doske,“ vysvetľuje odborník.

Spoločne s ďalšími špecialistami preto predstavil sedem ukazovateľov, ktoré môžu pomôcť lepšie porozumieť vlastnej psychike.

1. Spánok: Magická hranica 7 až 9 hodín

Dospelí by mali podľa odborníkov spať približne sedem až deväť hodín denne. Dôležitá však nie je iba dĺžka, ale aj kvalita spánku.

Ak sa pravidelne budíte vyčerpaní, počas dňa bojujete s únavou alebo sa váš spánkový režim výrazne zmenil, môže ísť o signál psychického preťaženia.

Odborník Paras Patel odporúča, aby ľudia pri problémoch so zaspávaním neležali celé hodiny v posteli a netrápili sa nepríjemnými myšlienkami. Lepšie je na chvíľu vstať, venovať sa pokojnej aktivite pri tlmenom svetle a vrátiť sa do postele až pri ospalosti.

2. Úzkosť: Sedem otázok odhalí varovné signály

Jedným z nástrojov na orientačné hodnotenie úzkosti je dotazník GAD-7, ktorý obsahuje sedem otázok.

Výsledky sa pohybujú od nuly do 21 bodov. Hodnota päť naznačuje mierne, desať stredne závažné a pätnásť výrazné príznaky úzkosti.

Vyššie skóre však automaticky neznamená diagnózu. Ak problémy pretrvávajú alebo zasahujú do každodenného života, je vhodné obrátiť sa na lekára či psychológa.

Odborníci odporúčajú aj obmedzenie kofeínu a postupné zvládanie situácií, ktorým sa človek zo strachu vyhýba.

3. Osamelosť: Aj stovky kontaktov môžu byť málo

Osamelosť nemusí znamenať, že človek žije sám. Môže mať množstvo priateľov na sociálnych sieťach a napriek tomu sa cítiť izolovaný.

Odborníci používajú trojotázkovú škálu UCLA, pri ktorej sa výsledok pohybuje od troch do deviatich bodov. Čím vyššie skóre, tým výraznejší pocit osamelosti.

Pomôcť môže pravidelný kontakt s ľuďmi, napríklad spoločné cvičenie, návšteva kurzu alebo obyčajné stretnutie pri káve.

4. Alkohol: Sledujte, koľko skutočne vypijete

Britská zdravotná služba NHS odporúča dospelým neprekračovať 14 britských alkoholových jednotiek týždenne, čo zodpovedá približne 112 gramom čistého alkoholu.

Nejde však o hranicu úplne bezpečného pitia. Aj menšie množstvo môže u niektorých ľudí zhoršovať spánok, náladu či úzkosť.

Odborníci odporúčajú skúsiť obdobie bez alkoholu a sledovať, či sa psychická pohoda zlepší. Ľudia s vysokou spotrebou alkoholu by však nemali prestať náhle bez konzultácie s lekárom, pretože abstinenčné príznaky môžu byť nebezpečné.

5. Mobil: Päť hodín denne už môže byť problém

Výskumy naznačujú súvislosť medzi viac než piatimi hodinami rekreačného používania obrazoviek denne a vyšším výskytom depresívnych príznakov.

Psychiater McLaughlan však upozorňuje, že neexistuje univerzálna hranica, po ktorej sa mobil automaticky stáva škodlivým.

Rozdiel je medzi videohovorom s blízkymi a bezcieľnym prezeraním negatívnych správ uprostred noci.

Odborníci odporúčajú prvých 30 minút po zobudení nekontrolovať notifikácie a telefón počas noci nabíjať mimo spálne.

6. Depresia: Pozor na výsledok 10 a viac bodov

Na orientačné hodnotenie depresívnych príznakov slúži deväťotázkový dotazník PHQ-9. Výsledky sa pohybujú od nuly do 27 bodov.

Skóre desať a viac môže signalizovať klinicky významné depresívne príznaky, ktoré si zaslúžia odborné posúdenie.

Dôležitým varovným signálom je najmä strata záujmu o aktivity, ktoré človeka predtým tešili, a pretrvávajúca zhoršená nálada.

Ak takéto ťažkosti trvajú dva týždne alebo dlhšie, odborníci odporúčajú vyhľadať pomoc.

7. Radosť: Koľkokrát ste za posledné dva týždne urobili niečo pre seba?

Posledný ukazovateľ je prekvapivo jednoduchý. Spomeňte si, koľkokrát ste si počas uplynulých dvoch týždňov dopriali niečo iba pre radosť.

Ak je odpoveď nula, môže to naznačovať, že váš život ovládol stres, povinnosti alebo psychické vyčerpanie.

Nemusí pritom ísť o nič veľké. Pomôcť môže pečenie, záhradkárčenie, prechádzka alebo stretnutie s priateľmi.

Lekárka Asimah Hanifová odporúča vyhradiť si každý deň aspoň 15 minút na aktivitu, ktorá vám prináša potešenie.

Odborníci na záver pripomínajú, že žiadne z uvedených čísel nedokáže samo osebe určiť psychickú diagnózu. Môžu však pomôcť všimnúť si zmeny, ktoré by sme inak prehliadli, a včas vyhľadať pomoc.