„Chlapci k nám v lete chodia v hrubých mikinách, pretože sa hanbia vyzliecť do trička. Skrývajú tak gynekomastiu – zväčšenú prsnú žľazu, ktorá u nich pôsobí veľmi neprirodzene. Na druhej strane máme rodičov, ktorí chcú dať deťom operačne prišiť uši, no samotné dieťa to odmieta. Ak mi sedemročné dieťa povie, že mu uši nevadia, neoperujem ho,“ hovorí na rovinu detská plastická chirurgička MUDr. Magdalina Kraynina z Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH) v Bratislave. V podcaste DETSKÁ CHIRURGIA - OZ SLNIEČKO NA CESTE! spolu so psychologičkou Elenou Leontievovou vysvetľujú, kde sa končí estetika a začína sa boj proti šikane.
Detská plastická chirurgia na Kramároch nerieši vrásky ani rozmary dospelých. Jej primárnou úlohou je vracať deťom telesný komfort a sebahodnotu. Podľa najnovších slovenských výskumov sa totiž takmer 50 % všetkých prípadov šikany na školách deje práve pre vzhľad a viditeľné telesné odlišnosti.
Gynekomastia: keď tričko v lete nestačí
Zväčšenie prsnej žľazy (gynekomastia) sa do určitej miery objaví u 50 až 70 % chlapcov v puberte. Vo väčšine prípadov ide o neškodný, esteticky nepostrehnuteľný jav, ktorý sa časom sám upraví. Problém nastáva pri takzvanom astenickom habite – u chlapcov, ktorí nemajú takmer žiaden podkožný tuk.
„Keď u štíhleho chlapca vo veku 13 až 14 rokov narastie prsná žľaza do rozmerov troch centimetrov, pôsobí to mimoriadne neprirodzene. Chlapci sa hrbia a prežívajú obrovský stres v škole na telesnej výchove alebo na tréningoch pri prezliekaní. Je to pre nich obrovská stigma,“ opisuje závažnosť situácie chirurgička Kraynina.
Pred každým rozhodnutím o chirurgickom zákroku musí mladý pacient podstúpiť endokrinologické vyšetrenie, aby sa vylúčila hormonálna príčina, a sonografiu prsníkov. Ak ide o čistý podkožný tuk (tzv. pseudogynekomastiu u obéznych chlapcov), operácia sa nerobí – riešením je úprava stravy a pohyb.
Ak však endokrinológ potvrdí pravú gynekomastiu a stav sa do 15. až 16. roku života neupraví, nastupuje chirurgické riešenie v celkovej anestézii. „Rez vedieme okolo prsného dvorca, aby bola jazva neskôr dokonale maskovaná. Vyberieme väčšiu časť žľazy. Chlapci ju na nič nepotrebujú a po operácii sa problém už nevráti,“ vysvetľuje chirurgička. Po zákroku musia chlapci nosiť špeciálnu elastickú kompresnú bielizeň a vynechať šport na 4 až 6 týždňov, aby sa koža správne prihojila k podkladu a nevznikali pooperačné komplikácie.
Odstávajúce uši: genetická hra, ktorá nespôsobuje poruchu sluchu
Odstávajúce ušnice sú čisto estetickou odchýlkou, ktorá nijako neohrozuje fyzické zdravie ani sluch dieťaťa. Ide o genetickú záležitosť, keď sa počas vývoja v maternici nevytvorí správny ohyb ucha alebo ušná miska narastie väčšia, než by mala, a mechanicky odtlačí ucho od hlavy.
Lekári odporúčajú operáciu (tzv. otoplastiku) plánovať až po 6. až 7. roku života, keď je ušnica už anatomicky vyvinutá. Plastická chirurgička však upozorňuje na zásadné pravidlo – túžba po zmene musí vychádzať zo samotného dieťaťa, nie zo sklamaného očakávania rodičov.
„Už som mala prípad, keď rodič na operácii trval, no sedemročné dieťa mi v ambulancii na rovinu povedalo: ‚Mne to nevadí.‘ Vtedy operáciu neurobím. Je to predsa len zásah do organizmu, hospitalizácia a pooperačná bolesť. Prečo to dieťaťu spôsobovať, ak ono samo netrpí?“ pýta sa chirurgička.
Samotný zákrok trvá približne hodinu a pol a jazva zostáva kompletne skrytá na zadnej strane ucha. Chirurgovia chrupavku zo zadnej strany buď zjemnia, vymodelujú chýbajúci ohyb, alebo ušnú misku špeciálnymi nevstrebateľnými stehmi pritiahnu a prišijú priamo k fascii na hlave.
Najdôležitejší je prvý týždeň po operácii, keď dieťa nosí pevnú kompresnú bandáž. „Ušná chrupavka má extrémne silnú tvarovú pamäť. Keby sa dieťa v spánku udrelo alebo si ucho nešetrne zavadilo a steh by praskol, ucho sa okamžite vráti do pôvodného odstávajúceho stavu. Opakovaná operácia v jazvovom teréne je už oveľa náročnejšia,“ varuje lekárka.
Pohľad psychológa: ako doma vybudovať imunitu voči sociálnym sieťam?
Sociálne siete dnes deťom a tínedžerom neúprosne podsúvajú nerealistický ideál dokonalej krásy, ktorý fatálne útočí na ich sebahodnotu. Psychologička Elena Leontievová pripomína, že dieťa prechádza tromi štádiami vnímania vlastného tela:
- Do 3 rokov: Dieťa vníma seba cez emócie svojej matky. Ak je v strese matka, je v strese aj dieťa. Okolo tretieho roku sa však začína vyvíjať cit hanby a sebaobraz.
- Od 3 do 10 rokov: Prichádza prvá otvorená spätná väzba od rovesníkov. Deti v tomto veku povedia pravdu surovo a priamo, no deti sú stále prirodzene optimisticky naladené.
- Nástup puberty (od 10 rokov): Vzhľad sa stáva priamym ekvivalentom sebahodnoty. Nastupuje extrémny sociálny tlak.
Čo v takejto situácii robiť a ako chrániť psychiku školákov? Psychologička vidí kľúč v rodinnom zázemí: „Emóciu dieťaťa, ktoré sa trápi pre odstávajúce uši alebo gynekomastiu, nedokážeme vymazať. Je tam a je skutočná. No obrovský vplyv na jej zvládnutie majú rodičia. Rodič je pre dieťa modelom, ako pracovať so stresom. Ak má dieťa doma láskavú podporu, kde sa používa humor, optimizmus a veci sa neberú tragicky, získa obrovskú emočnú stabilitu,“ uzatvára psychologička s tým, že práve stabilné rodinné prostredie pomáha malému pacientovi zvládnuť predoperačný strach aj následné hojenie na jednotku.
Celý podcast si môžete vypočuť tu:
Odstávajúce ušnice a prsia nie sú len problém dievčat - Slniečko na ceste – nezisková organizácia
Článok vznikol v spolupráci s občianskym združením DETSKÁ CHIRURGIA – OZ SLNIEČKO NA CESTE!, ktoré na bratislavských Kramároch dlhodobo pomáha malým pacientom s návratom do normálneho života a aktívne vzdeláva rodičov v oblasti prevencie a detského zdravia.
- reklamná správa -
