NEW YORK – Pes, mačka, škrečok či rybičky môžu byť pre dieťa nielen kamarátmi, ale aj dôležitou súčasťou jeho dospievania. Nová štúdia skúmala, či vlastníctvo rôznych domácich zvierat súvisí s neskorším psychickým zdravím detí. Výsledky priniesli prekvapenie – zatiaľ čo niektoré menej bežné zvieratá boli spojené s menším počtom problémov, pri mačkách vedci zaznamenali opačnú súvislosť.
Domáce zvieratá môžu deťom poskytovať spoločnosť, pocit bezpečia a príležitosť naučiť sa starať o iného živého tvora. Vedcov preto zaujímalo, či môže druh zvieraťa súvisieť aj s psychickým zdravím dieťaťa.
Ako informoval portál New York Post, výskumníci analyzovali údaje od takmer 2 000 dvojíc matiek a detí zo Španielska.
Matky odpovedali na otázky týkajúce sa správania svojich detí vo veku sedem až osem rokov. Vedci sledovali emocionálne ťažkosti, napríklad strach, obavy či nervozitu, ale aj problémy so správaním, hyperaktivitu, neposlušnosť či vzťahy s rovesníkmi.
Pri mačkách našli nečakanú súvislosť
Výskumníci rozdelili problémy do dvoch skupín. Prvou boli takzvané internalizované problémy, kam patria emocionálne a rovesnícke ťažkosti. Druhou boli externalizované problémy, medzi ktoré zaradili napríklad problémové správanie či hyperaktivitu a nepozornosť.
Výsledky ukázali, že deti, ktoré mali mačku vo veku štyri až päť rokov, vykazovali vo veku sedem až osem rokov viac problémov v oboch kategóriách.
Rovnakú súvislosť však výskumníci nezaznamenali u detí, ktoré mali mačku už vo veku jedného roka. To je dôležitý detail – štúdia totiž nedokazuje, že práve mačka psychické alebo behaviorálne problémy spôsobila.
Rybičky či škrečky dopadli lepšie
Zaujímavé výsledky priniesli menej tradičné domáce zvieratá.
Deti, ktoré mali napríklad králiky, škrečky, ryby, korytnačky či salamandry, vykazovali neskôr menej internalizovaných problémov.
Pri psoch a vtákoch vedci nezaznamenali významný pozitívny ani negatívny vplyv na sledované psychické ukazovatele.
Výskumníci pripomínajú, že vzťah so zvieraťom môže byť pre dieťa dôležitý. Starostlivosť o domáceho miláčika môže podporovať sebavedomie a zviera môže poskytovať pocit spoločnosti či emocionálnej podpory.
Môže za to skutočne mačka?
Vedci ponúkajú niekoľko možných vysvetlení výsledkov, pri mačkách však zostávajú opatrní.
Jednou z možností je odlišný spôsob, akým mačky vytvárajú vzťahy s ľuďmi. Autori však upozorňujú aj na úplne opačné vysvetlenie – rodiny detí, ktoré už majú určité psychické problémy, si môžu mačku vyberať častejšie, napríklad preto, že starostlivosť o ňu považujú za menej náročnú.
V takom prípade by teda neplatilo, že mačka spôsobila problémy. Tie mohli existovať už predtým.
Vedci tiež pripúšťajú, že prípadné účinky vzťahu so zvieraťom sa môžu prejavovať až neskôr počas dospievania.
Iné výskumy mačky neodsudzujú
Ani samotní autori preto neodporúčajú rodičom, aby sa mačkám začali vyhýbať.
Predchádzajúce výskumy totiž priniesli aj opačné výsledky. Jedna menšia štúdia u detí s autizmom zaznamenala po adopcii mačky väčšiu empatiu, menšiu separačnú úzkosť a menej niektorých problémov so správaním.
Ďalší výskum zase spojil silnejšie puto medzi dospievajúcim a mačkou s vyššou kvalitou života.
Nové zistenia preto nemožno interpretovať tak, že mačky škodia psychickému zdraviu detí. Ukazujú skôr zaujímavú súvislosť, ktorú bude potrebné ďalej skúmať.
Pri vplyve domácich zvierat totiž nemusí byť rozhodujúce iba to, či má rodina psa, mačku alebo škrečka. Dôležitá môže byť aj kvalita vzťahu, ktorý si dieťa so svojím zvieracím spoločníkom vytvorí.
