Donald Trump 
Rusi na MS 
Ministerstvo ŽP 
Adéla Jergová 
Vladimír Putin 
Robert Fico 
Energopomoc 
Vojna na Ukrajine 
NEW YORK - Vedci skúmajú revolučný prístup k liečbe reumatoidnej artritídy, sklerózy multiplex, lupusu a ďalších závažných autoimunitných ochorení. Spočíva v preprogramovaní nesprávne fungujúceho imunitného systému pacientov, informovala agentúra AP.
Keď bunky imunitného systému namiesto ochrany organizmu útočia na jeho vlastné tkanivá, súčasné liečebné postupy síce túto „paľbu do vlastných radov“ potláčajú, neodstraňujú však jej príčinu. Pacientov tak čaká celoživotná liečba drahými liekmi, injekciami alebo infúziami, ktoré môžu mať závažné vedľajšie účinky. Príliš často navyše nestačia na udržanie ochorenia pod kontrolou. „Vstupujeme do novej éry,“ povedal Maximilian Konig, reumatológ z Univerzity Johnsa Hopkinsa, ktorý skúma niektoré z možných nových liečebných postupov. Tie podľa neho ponúkajú „možnosť dostať ochorenie pod kontrolu spôsobom, aký sme doteraz nevideli“.
Ako to funguje? Vedci sa nesnažia nefunkčný imunitný systém iba potláčať, ale rôznymi spôsobmi ho upravujú. Ich cieľom je dosiahnuť účinnejšiu a presnejšiu liečbu, než akú ponúkajú súčasné terapie. Tieto postupy sú zatiaľ vo vysokej miere experimentálne a pre možné vedľajšie účinky sa využívajú prevažne len u pacientov, ktorí už vyčerpali ostatné známe možnosti liečby. Ľudia zapojení do štúdií v počiatočných fázach výskumu však v nich vidia nádej.
Pacientka sa vrátila do života
„Čo je, dočerta, s mojím telom zle?“ spomína si na svoje pocity 35-ročná Mileydy Gonzalezová z New Yorku. Zúfalo plakala, pretože jej nič nepomáhalo zmierniť každodenné bolesti spôsobené lupusom. Toto chronické ochorenie môže okrem zápalov, únavy a problémov s pokožkou či kĺbmi viesť aj k neurologickým ťažkostiam a zlyhaniu vnútorných orgánov. Diagnostikovali jej ho vo veku 24 rokov. Jej stav sa postupne zhoršoval a ochorenie začalo napádať pľúca aj obličky. Gonzalezová mala problémy s dýchaním, pri vstávaní a chôdzi potrebovala pomoc a nedokázala zdvihnúť ani svojho trojročného syna. V júli minulého roka jej však lekár z kliniky NYU Langone Health navrhol účasť v nemocničnej štúdii, v ktorej sa využívala liečba pôvodne vyvinutá na liečbu rakoviny. Gonzalezová o terapii CAR-T nikdy predtým nepočula, napriek tomu sa rozhodla: „Budem vám dôverovať.“ V priebehu niekoľkých mesiacov postupne získala späť energiu a silu. „Dokonca môžem behať a naháňať svoje dieťa,“ povedala Gonzalezová, ktorá už nepociťuje bolesti a nemusí užívať lieky. „Zabudla som, aké to je byť sama sebou.“
Technológia CAR-T bola pôvodne vyvinutá na ničenie ťažko liečiteľných nádorových ochorení krvi. B-lymfocyty, teda bunky imunitného systému, ktoré sa pri leukémii a lymfómoch stávajú pôvodcami ochorenia, však zohrávajú rôzne úlohy aj pri mnohých autoimunitných ochoreniach. Niektoré americké štúdie na myšiach naznačili, že terapia CAR-T by mohla pomôcť aj pri týchto ochoreniach. Následne ju v Nemecku vyskúšal Georg Schett z Univerzity Friedricha-Alexandra v Erlangene a Norimbergu na ťažko chorej mladej žene, u ktorej zlyhala iná liečba lupusu. Po jedinej infúzii je od marca 2021 v remisii a nepotrebuje žiadne ďalšie lieky.
Minulý mesiac Schett na stretnutí Americkej reumatologickej spoločnosti opísal, ako jeho tím postupne liečil niekoľko desiatok ďalších pacientov. Trpeli aj inými ochoreniami, napríklad myozitídou, pri ktorej dochádza k zápalu a poškodeniu kostrového priečne pruhovaného svalstva, a sklerodermiou. Ide o zriedkavé chronické autoimunitné ochorenie spojivového tkaniva, pri ktorom sa nadmerne tvorí kolagén, vznikajú zápaly a postupne tuhne pokožka, cievy aj vnútorné orgány. Podľa Schetta sa zatiaľ vyskytlo len niekoľko prípadov opätovného vzplanutia ochorenia. Počiatočné výsledky boli šokujúce, spomína Konig z Univerzity Johnsa Hopkinsa. Viedlo to k prudkému nárastu počtu klinických štúdií, ktoré skúmajú využitie terapie CAR-T v USA aj v zahraničí pri čoraz širšom spektre autoimunitných ochorení.
Ako terapia CAR-T funguje?
Imunitné bunky nazývané T-lymfocyty sa odoberú z krvi pacienta a odošlú do laboratória. Tam sa geneticky upravia a naprogramujú tak, aby ničili iné imunitné bunky – B-lymfocyty. Po chemoterapii, ktorej cieľom je zničiť ďalšie imunitné bunky, sa pacientovi podajú späť milióny kópií týchto takzvaných „živých liekov“.
Hoci lieky používané pri autoimunitných ochoreniach môžu pôsobiť na určité B-lymfocyty, podľa odborníkov nedokážu odstrániť tie, ktoré sa ukrývajú hlboko v tele. Terapia CAR-T sa zameriava na problémové aj zdravé B-lymfocyty, ktoré by sa časom mohli vymknúť spod kontroly. Schett sa domnieva, že dôkladné vyčerpanie imunitného systému vedie k jeho akémusi resetovaniu. Keď sa následne vytvoria nové B-lymfocyty, mali by byť zdravé.
Liečba metódou CAR-T je náročná, zdĺhavá a nákladná, čiastočne aj preto, že sa pripravuje individuálne pre každého pacienta. Liečba rakoviny pomocou CAR-T môže stáť až 500 000 dolárov (približne 10,9 milióna eur). Niektoré spoločnosti v súčasnosti testujú aj verzie, ktoré sa pripravujú vopred z buniek zdravých darcov.
Vedci skúmajú aj mierotvorné bunky
Ďalší prístup využíva takzvané „mierotvorné“ bunky. Japonský vedec Šimon Sakaguči získal za ich objav Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu. Identifikoval kľúčové bunky, dnes známe ako regulačné T-lymfocyty, ktoré tlmia činnosť imunitného systému a bránia mu poškodzovať vlastné tkanivá organizmu. Regulačné T-lymfocyty predstavujú zriedkavú podskupinu T-buniek, ktoré potláčajú zápal a pomáhajú zabraňovať ostatným imunitným bunkám v útokoch na zdravé tkanivá. Niektoré biotechnologické spoločnosti geneticky upravujú bunky pacientov s reumatoidnou artritídou a ďalšími ochoreniami tak, aby na rozdiel od terapie CAR-T neútočili, ale naopak, upokojovali neprimerané imunitné reakcie.
