CANBERRA – Jadrová vojna, obrovský výbuch sopky, pád asteroidu, smrtiaca pandémia či kolaps elektrických sietí. Ak by ľudstvo postihla katastrofa globálnych rozmerov, nie všetky miesta na Zemi by ponúkali rovnakú šancu na prežitie. Medzinárodný tím vedcov preskúmal, ktoré oblasti by dokázali extrémnym scenárom odolávať najlepšie. Jedna krajina sa objavovala medzi najodolnejšími znova a znova.
Vedci hľadali miesto, kde by sa dalo prežiť
Autori štúdie publikovanej vo vedeckom časopise Global Challenges sa zaoberali takzvanými globálnymi katastrofickými rizikami.
Za také považujú udalosti, ktoré by v priebehu mesiacov až rokov mohli pripraviť o život najmenej desať percent svetovej populácie alebo spôsobiť porovnateľne závažný globálny pokles životnej úrovne.
Výskumníci preto skúmali veľmi rozdielne scenáre – od jadrovej vojny cez veľký dopad asteroidu či kométy a mohutnú sopečnú erupciu až po pandémiu, rozsiahly kybernetický útok, elektromagnetický impulz alebo extrémnu geomagnetickú búrku.
Ich záver má jednu nepríjemnú správu: miesto, ktoré by bolo bezpečné pred všetkým, na Zemi neexistuje.
Niektoré oblasti však majú podstatne lepšie predpoklady než iné.
Najlepšie vyšla Austrália
Ak by si človek predsa len musel vybrať, podľa vedcov by mal zrejme zamieriť do Austrálie.
Práve tá sa v predchádzajúcich vedeckých prácach najčastejšie objavovala ako krajina schopná odolávať najširšiemu spektru globálnych katastrof.
Pomáha jej už samotná poloha. Leží na južnej pologuli, ďaleko od mnohých potenciálnych centier veľkého jadrového konfliktu. Zároveň je obrovským ostrovom, takže v prípade pandémie alebo iného biologického ohrozenia dokáže oveľa jednoduchšie kontrolovať svoje hranice.
Ešte dôležitejšie je však jedlo. Austrália patrí medzi veľkých producentov potravín a produkuje ich výrazne viac, než potrebuje pre vlastné obyvateľstvo. Má tiež rozsiahle nerastné bohatstvo, vlastný priemysel, energetické zdroje a veľké územie s rôznymi klimatickými podmienkami. Výhodou je aj stabilný demokratický systém a ekonomická sila krajiny.
Teplo by jej mohlo paradoxne pomôcť
To, čo je dnes pre Austráliu problémom, by sa pri jednom type katastrofy dokonca mohlo zmeniť na výhodu.
Krajinu už teraz výrazne zasahujú vysoké teploty, suchá, požiare aj ďalšie dôsledky klimatických zmien. Ak by však svet postihla jadrová vojna, obrovská sopečná erupcia alebo dopad asteroidu, situácia by sa mohla obrátiť.
Takéto udalosti môžu dostať do atmosféry obrovské množstvo sadzí, prachu či aerosólov, ktoré obmedzia množstvo slnečného žiarenia dopadajúceho na povrch Zeme.
Nasledovalo by prudké globálne ochladenie a dramatický pokles poľnohospodárskej produkcie.
Teplejšia Austrália na južnej pologuli by v takom prípade mohla mať lepšie podmienky na pestovanie potravín než mnohé oblasti severnej pologule.
Mimoriadne zaujímavá je Tasmánia. Vedci ju označujú za akési „útočisko v útočisku“. Ostrov patriaci Austrálii má mierne podnebie, rozsiahlu poľnohospodársku produkciu a navyše ďalšiu vrstvu geografickej izolácie.
Dobre by obstál aj Nový Zéland
Veľmi slušné šance by mal aj susedný Nový Zéland. Rovnako leží na južnej pologuli, je geograficky izolovaný a dokáže produkovať veľké množstvo potravín.
V porovnaní s Austráliou má však podstatne menšiu priemyselnú základňu a je menej sebestačný. Nevýhodou sú tiež aktívne sopky a poloha vystavená riziku cunami.
Medzi ďalšie relatívne odolné štáty vedci zaradili Argentínu, Brazíliu, Uruguaj či Čile.
Každý z nich však má vlastné slabiny. V prípade Brazílie a Argentíny výskumníci upozorňujú napríklad na väčšiu sociálnu nerovnosť a historickú politickú nestabilitu, zatiaľ čo Čile je závislé od zahraničného obchodu a zároveň ohrozené zemetraseniami a vulkanickou činnosťou.
Veľkomestá by sa mohli zmeniť na pascu
Samostatným problémom by boli veľké mestá. Moderné metropoly sú závislé od nepretržitého prísunu potravín, energií, paliva a ďalšieho tovaru. Pri dlhodobom rozpade dopravy a zásobovacích reťazcov by preto podľa autorov mohli veľmi rýchlo stratiť schopnosť uživiť milióny obyvateľov.
Kľúčovou otázkou by navyše nebolo iba to, kto prežije samotnú katastrofu.
O ďalšom vývoji by rozhodovalo, či zostane funkčná výroba potravín, energetika, zdravotníctvo, štátna správa, doprava a aspoň časť priemyslu.
Vedci preto identifikovali štyri vlastnosti, ktoré sa pri rôznych katastrofických scenároch opakovali: geografickú izoláciu, potravinovú sebestačnosť, kvalitné fungovanie štátu a decentralizáciu kritickej infraštruktúry.
Ani Austrália by sama dlho nevydržala
Kúpa jednosmernej letenky do Sydney však stále nie je poistkou proti koncu sveta.
Autori výskumu zdôrazňujú, že ani Austrália nie je skutočne sebestačná. Aj ona potrebuje medzinárodný obchod, predovšetkým dovoz niektorých liekov, palív a hnojív.
Moderný svet je navyše previazaný spôsobom, ktorý prakticky znemožňuje úplnú izoláciu. Jednotlivé krajiny sú závislé od podmorských dátových káblov, satelitnej navigácie, globálnej dopravy či výroby polovodičov sústredenej v niekoľkých častiach sveta.
Vedci preto neodporúčajú, aby sa ľudia začali sťahovať na druhý koniec planéty.
Ich výskum má skôr ukázať, čo môže zvýšiť odolnosť jednotlivých štátov ešte predtým, než nejaká katastrofa príde. Patrí sem vytváranie zásob, ochrana produkcie potravín, decentralizácia infraštruktúry či príprava medzinárodných dohôd pre prípad globálnej krízy.
A hoci Austrália vyšla zo štúdie najlepšie, hlavné posolstvo vedcov je oveľa menej optimistické: pred katastrofou, ktorá zasiahne celý svet, neexistuje miesto, kde by sa človek mohol jednoducho ukryť.
