LONDÝN/PRAHA - Najrozsiahlejší požiar v histórii Londýna, ktorý vypukol 2. septembra 1666, trval štyri dni a zničil celé mesto vrátane katedrály svätého Pavla. Celý rok 1666 bol pritom doslova nabitý apokalyptickými predpoveďami. Pomáhalo tomu dátum obsahujúci číslo všeobecne uznávané ako označenie satana, Anglicko sa navyše potýkalo s dlhým obdobím mora. Ľudia tak verili, že požiar Londýna je zvestovaním posledných dní.
Požiar vypukol v ulici Pudding Lane v dome kráľovského pekára a plamene, roznášané vetrom po celom meste, zničili na 13.200 domov aj deväť desiatok kostolov. Zomrelo síce len niekoľko málo ľudí, o strechu nad hlavou ale prišla asi šestina obyvateľov mesta. Katastrofa postihla tiež českého kresliara a rytca Václava Hollara, ktorý sa v roku 1652 v Londýne usadil. Hollar je známy aj ako "muž, ktorý nakreslil Londýn": pred požiarom totiž namaľoval množstvo pohľadov na mesto, a len vďaka nemu sa tak zachovala stredoveká podoba centra.
Ničivý oheň mal ale trochu paradoxne tiež pozitívne dopady. Plamene napríklad ukončili predchádzajúcu epidémiu, pri požiari totiž zahynula väčšina potkanov, ktoré roznášali nákazu morom. Nič podobné ale nemožno povedať o druhom veľkom požiari v histórii Londýna, ktorý mesto postihol po nemeckom bombardovaní v noci z 29. na 30. decembra 1940. Zápalné bomby zažehli v londýnskom City vyše 1400 požiarov. Živlu podľahla väčšina budov v centre mesta a priľahlom okolí.
