NEW YORK –Najskôr obrovský nádych a potom výbuch, ktorý počuje polovica domu. Hlasné „otcovské kýchnutie“ sa stalo terčom vtipov aj virálnych videí, no možno ste si všimli, že tento stereotyp má niečo do seba. Prečo niektorí muži kýchajú tak dramaticky, zatiaľ čo iní ľudia dokážu kýchnuť takmer nepočuteľne? Odborníci vysvetlili, že úlohu môže zohrávať telo, ale prekvapivo aj to, ako sme boli vychovávaní.
Ak máte doma otca, ktorého kýchnutie dokáže vyľakať psa, zobudiť dieťa alebo otriasť stenami, nie ste sami. Takzvaný „dad sneeze“, teda otcovské kýchnutie, sa stal natoľko známym fenoménom, že na sociálnych sieťach nájdete množstvo videí zachytávajúcich vystrašené reakcie rodinných príslušníkov.
Ako informoval portál New York Post, hlasnému kýchaniu otcov sa venujú paródie, internetové vtipy a dokonca aj skeče. Novinári sa preto obrátili na odborníkov s jednoduchou otázkou – existuje dôvod, prečo niektorí muži kýchajú tak neuveriteľne nahlas?
Čo sa vlastne deje, keď kýchneme?
Kýchanie je predovšetkým ochranný reflex organizmu. Pediater, alergológ a imunológ Zachary Rubin vysvetľuje, že jeho úlohou je odstrániť dráždivé látky z nosa a horných dýchacích ciest.
Keď niečo podráždi citlivé nervy v nosovej sliznici, vyšlú signál do mozgového kmeňa. Následne sa spustí celý sled reakcií – človek sa zhlboka nadýchne, uzavrú sa hlasivky, stiahnu svaly hrudníka a brucha a napokon dôjde k prudkému vypusteniu vzduchu cez nos a ústa. A práve tu vznikajú obrovské rozdiely medzi ľuďmi.
Muži môžu mať jednu biologickú výhodu
Hlasitosť kýchnutia môže ovplyvňovať objem pľúc, sila dýchacích svalov aj anatómia nosa, úst a hrdla. Dôležité je tiež to, nakoľko človek počas kýchnutia otvorí alebo naopak stiahne dýchacie cesty.
Podľa Rubina existuje aj možné biologické vysvetlenie hlasnejšieho kýchania mužov. Muži majú vo všeobecnosti väčšie pľúca a dýchacie cesty a dokážu vytvárať vyšší tlak pri výdychu. Teoreticky by preto ich kýchnutie mohlo byť silnejšie.
Háčik je v tom, že neexistujú presvedčivé dôkazy, podľa ktorých by boli muži biologicky naprogramovaní kýchať dramaticky hlasnejšie než ženy.
Časť odpovede sa tak môže skrývať úplne inde.
Môže za to aj výchova?
Psychológ Rod Mitchell upozorňuje na takzvané pravidlá prejavu, ktoré sa učíme už od detstva. Ide o nepísané spoločenské pravidlá určujúce, ako výrazne môžeme svoje reakcie dávať najavo.
Dievčatá sú podľa neho od útleho veku častejšie upozorňované, aby nerobili scénu, správali sa tichšie alebo sedeli slušne. Postupne sa podobné návyky môžu stať automatickými a preniesť sa dokonca aj do spôsobu kýchania.
Chlapci síce tiež dostávajú pravidlá správania, no podľa Mitchella sú menej často napomínaní jednoducho za to, že sú hluční.
Výsledkom môže byť, že ženy sa naučia kýchnutie prirodzene tlmiť, zatiaľ čo niektorí muži ho jednoducho „pustia von“ naplno.
Na verejnosti to zrazu dokážu
Existuje pritom jeden zaujímavý detail, ktorý naznačuje, že nejde iba o anatómiu.
Otcovia, ktorých oslovil New York Post, priznali, že na verejnosti svoje kýchanie dokážu stíšiť. Doma však necítia potrebu kontrolovať sa a radšej ho nechajú prebehnúť naplno.
Jeden z mužov vysvetlil, že hlasné kýchnutie mu jednoducho pripadá uspokojivejšie. Ďalší ho opísal ako pocit, pri ktorom sa telo poriadne „prečistí“.
Kýchnutie radšej úplne nezadržiavajte
Ak vám však otcovské kýchnutie lezie na nervy, riešením by nemalo byť jeho úplné zadržanie.
Rubin upozorňuje, že u väčšiny ľudí síce potlačenie kýchnutia nespôsobí katastrofu, no zadržiavať vzniknutý tlak nemá veľký zmysel. Lepšie je nechať reflex prirodzene prebehnúť a kýchnuť do papierovej vreckovky alebo lakťovej jamky.
Odpoveď na záhadu hlasno kýchajúcich otcov teda nie je úplne jednoznačná. Svoju úlohu môžu mať väčšie pľúca a dýchacie cesty, ale tiež spoločenské návyky a jednoduchý fakt, že doma sa niektorí muži vôbec nesnažia byť potichu.
Takže keď nabudúce otcovo kýchnutie vystraší polovicu domácnosti, možno to skutočne nedokáže úplne ovplyvniť. Ale ak v reštaurácii zázračne kýcha o polovicu tichšie, máte právo byť trochu podozrievaví.
