NEW YORK – Začalo sa to zo zvedavosti, keď mala iba 13 rokov. Počas pandémie však Arleny Abreu Quinterová začala pornografický obsah sledovať každý deň a niekedy pri ňom zostala až do šiestej ráno. Mladá žena tvrdí, že jej problém postupne zasiahol spánok, vzťahy aj spôsob, akým vnímala ľudí okolo seba. Dnes má 19 rokov a o svojej skúsenosti otvorene hovorí, aby varovala ostatných.
Arleny Abreu Quinterová z newyorského Bronxu mala iba 13 rokov, keď jej kamarátka zo školy povedala o sledovaní pornografie. Zo zvedavosti si ju doma vyhľadala aj ona. Spočiatku išlo iba o príležitostné sledovanie, no všetko sa zmenilo s príchodom pandémie.
Ako informoval britský denník The Sun, počas zatvorených škôl mala Arleny oveľa viac voľného času a pornografický obsah začala sledovať denne. Postupne pri ňom dokázala stráviť až päť hodín v kuse a niektoré noci zostávala hore do šiestej ráno.
Počas pandémie hľadala pocit blízkosti
Arleny dnes tvrdí, že pornografia pre ňu v období izolácie predstavovala určitý únik. Chýbal jej kontakt s ľuďmi a podľa vlastných slov chcela cítiť, že je milovaná a že si ju niekto všíma.
Keď sa v septembri 2020 školy opäť otvorili, následky nočného sledovania už pociťovala aj počas bežného života. Bola neustále unavená a jej myšlienky sa podľa nej začali meniť.
Tvrdí, že postupne vnímala cez sexuálnu optiku spolužiakov, učiteľov a niekedy dokonca aj členov vlastnej rodiny. Práve to v nej vyvolávalo silný pocit hanby a viny.
„Vedela som, že to nie je normálne“
Svoje problémy pred okolím skrývala. Sama však postupne cítila, že sledovanie obsahu už nemá pod kontrolou a že sa snaží zaplniť určitú emocionálnu prázdnotu.
„Nespala som a cítila som sa odporne. Mala som toho dosť a vedela som, že musím niečo zmeniť,“ opísala moment, keď sa rozhodla skončiť. V tom čase mala 16 rokov a pornografiu sledovala približne dva a pol roka.
Pomohol jej vzťah aj nový projekt
Zmena neprišla zo dňa na deň. Arleny si našla partnera a tvrdí, že blízkosť a náklonnosť, ktorú vo vzťahu dostávala, postupne znižovali jej potrebu vracať sa k pornografii.
Zároveň si založila vlastnú značku oblečenia a energiu začala venovať tvorivej práci. Spočiatku však podľa vlastných slov pociťovala následky predchádzajúcich návykov aj vo svojom sexuálnom živote a mala problém dosiahnuť s partnerom orgazmus.
Postupne hľadala spôsob, ako svoju sexualitu oddeliť od pornografického obsahu. Dnes tvrdí, že sa cíti oveľa lepšie a súčasný vzťah jej umožnil vytvoriť si s partnerom hlbšie spojenie.
„Závislosť od porna“ nie je samostatná diagnóza
Odborníci upozorňujú, že pojem „závislosť od pornografie“ nemá jednotnú formálnu definíciu a nejde o samostatnú klinickú diagnózu. Problematické správanie sa preto neurčuje podľa toho, koľko minút či hodín človek obsah sleduje.
Za varovný signál sa považuje najmä situácia, keď človek svoje správanie nedokáže kontrolovať a začne mu zasahovať do bežného fungovania, spánku, práce, školy, vzťahov či ďalších povinností.
Arleny dnes svoju skúsenosť zdieľa aj na sociálnych sieťach. Ľuďom, ktorí majú podobný problém, radí zamyslieť sa najmä nad tým, čo sa prostredníctvom kompulzívneho správania snažia nahradiť alebo pred čím unikajú. Práve pochopenie príčiny bolo podľa nej dôležitou súčasťou vlastnej zmeny.
