BRATISLAVA - Opozičné hnutie PS a združenie Za otvorenú justíciu (ZOJ) kritizujú návrh zákona o justičných čakateľoch, ktorý v stredu (19. 8.) schválila vláda SR. Návrhom zákona sa podľa nich zrušujú otvorené výberové konania na sudcov a hodnotenia sudcov nezávislými komisiami. Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR, ktoré za návrhom stojí, reagovalo, že otvorené výberové konanie sa neruší a zostáva plnohodnotnou súčasťou systému. Zmenu hodnotenia sudcov označil za jednu z otvorene deklarovaných zmien.
Podľa PS vláda návrh schválila bez riadnej odbornej debaty a cez pripomienky Združenia sudcov Slovenska aj Najvyššieho súdu SR. „Nezávislé hodnotiace komisie boli zavedené v roku 2017 práve preto, aby pretrhli väzby medzi sudcami, ktorí sa predtým hodnotili navzájom. Po novom budú od júla 2027 sudcov nižších súdov hodnotiť sudcovia nadriadených súdov, ktorých vymenujú predsedovia kolégií. Vyzývam ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer-SD), aby tento návrh stiahol,“ odkázala poslankyňa Zuzana Števulová (PS). Obmedzovanie transparentnosti výberu sudcov zas podľa poslankyne Zuzany Mesterovej (PS) znižuje otvorenosť justície a vytvára priestor na zasahovanie do súdnych rozhodnutí.
ZOJ vysvetlilo, že hodnotiace komisie boli doteraz zložené výlučne z radov najskúsenejších aktívnych alebo emeritných sudcov zvolených Súdnou radou SR. Ich členovia hodnotili sudcov mimo obvodu, z ktorého sami pochádzali, čím sa zabezpečovala objektivita. Návrh zákona tento model podľa ZOJ ruší a hodnotenie zveruje predsedom príslušných kolégií nadriadených súdov - teda sudcom, ktorí zároveň rozhodujú o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam hodnotených sudcov. „Namiesto nezávislého posúdenia zvonka sa hodnotenie presúva dovnútra súdnej hierarchie, v rámci ktorej existujú mnohé kolegiálne, priateľské alebo aj nepriateľské väzby,“ uviedla hovorkyňa ZOJ Pamela Záleská.
Nezávislé a objektívne hodnotenie sudcu je podľa ZOJ jednou zo záruk dôvery verejnosti v justíciu a zároveň ochranou samotnej sudcovskej nezávislosti. Znepokojenie vyvoláva podľa združenia aj spôsob, akým bola zmena presadená, pretože nebola súčasťou pôvodného návrhu predloženého do medzirezortného pripomienkového konania. „Do textu sa dostala až na základe všeobecnej pripomienky Združenia sudcov Slovenska k návrhu zákona, ktorý s hodnotiacimi komisiami vôbec nesúvisel. Zásadná systémová zmena tak nikdy neprešla riadnou odbornou a verejnou diskusiou, nebola prerokovaná s dotknutými sudcami, s členmi hodnotiacich komisií a s dotknutými inštitúciami, najmä so Súdnou radou SR. V návrhu tejto zmeny dokonca absentuje akékoľvek vecné odôvodnenie,“ tvrdí ZOJ.
Požiadavka na vypustenie zmien
Združenie vyzýva, aby boli ustanovenia rušiace nezávislé hodnotiace komisie z vládneho návrhu zákona vypustené. Žiada tiež, aby akákoľvek zmena systému hodnotenia sudcov bola predmetom samostatného legislatívneho procesu, ktorý zahŕňa riadne odôvodnenie, doložku vplyvov a širokú odbornú diskusiu so sudcami a dotknutými inštitúciami. Rovnako požaduje, aby sa pri každej takejto zmene v prvom rade chránila nezávislosť a objektivita hodnotenia sudcov, a nie ich oslabovanie.
MS argumentovalo, že v prípade výberových konaní sa len mení poradie. Voľné miesto sudcu na okresnom a správnom súde sa má primárne obsadzovať justičným čakateľom. Otvorené výberové konanie nastúpi vtedy, keď čakateľa niet. Rezort zdôraznil, že čakateľom sa navyše môže stať ktokoľvek - advokát, prokurátor, notár, vyšší súdny úradník aj akademik, a ak už má vykonanú justičnú, advokátsku či notársku skúšku, neopakuje ju a absolvuje len odbornú prípravu. „Výberové konania na čakateľov budú otvorené pre všetkých,“ zdôraznila hovorkyňa MS Barbora Škulová.
Čo sa týka hodnotenia sudcov, hodnotiteľom sudcu okresného súdu je predseda príslušného kolégia krajského súdu, teda predstaviteľ nadriadeného súdu, nie kolega z rovnakej úrovne. Dôvodová správa podľa MS vysvetľuje, že doterajšie hodnotiace komisie nedostatočne zohľadňovali stanoviská nadriadených súdov a existencia týchto komisií bola ekonomicky náročná. Rezort zároveň nesúhlasí s tým, že by vláda návrh schválila bez riadnej odbornej debaty. Ozrejmil, že návrh prešiel štandardným medzirezortným pripomienkovým konaním. „Skutočnosť, že sa konkrétna pripomienka do finálneho textu nepremietla, neznamená, že sa ňou ministerstvo nezaoberalo, znamená len nesúhlas s jej vecným obsahom po zvážení oboch pohľadov,“ dodala Škulová.
