BRATISLAVA – Cena nafty na Slovensku už vystúpila na historické maximum a ďalšia rana môže prísť spoza Atlantiku. Americký prezident Donald Trump podporil myšlienku obmedziť vývoz nafty zo Spojených štátov. Ak by Washington takýto krok skutočne zaviedol, pocítila by ho Európa a nepriamo aj Slovensko. Bezprostredný nedostatok paliva na našich čerpacích staniciach zatiaľ nehrozí, tlak na ďalší rast cien by však mohol zosilnieť.
Donald Trump otvoril ďalší problém na už aj tak napätom svetovom trhu s naftou.
Americký prezident 22. septembra vyhlásil, že podporuje myšlienku obmedziť jej vývoz zo Spojených štátov. Jeho administratíva podľa agentúry Reuters preveruje, či by bolo možné zaviesť úplný alebo čiastočný zákaz exportu.
„Povedal som, neposielajme naftu von. Vyrábame jej veľa,“ vyhlásil Trump.
Cieľom prípadného opatrenia by bolo ponechať viac paliva na americkom trhu a zmierniť prudký rast cien v USA.
Dôsledky by však mohli pocítiť aj európski motoristi. A medzi nimi Slováci.
Európa dostáva z USA státisíce barelov denne
Spojené štáty sa v posledných rokoch stali dôležitým dodávateľom ropných produktov do Európy.
Podľa údajov S&P Global smerovalo počas tretieho štvrťroka z USA do Európy približne 360-tisíc barelov nafty denne.
Ak by tieto dodávky náhle vypadli alebo sa výrazne znížili, európski obchodníci by ich museli nahradiť z iných častí sveta.
Práve v tom je problém. Voľnej nafty je totiž na globálnom trhu čoraz menej.
Ruské rafinérie poškodzujú ukrajinské útoky, vojna na Blízkom východe zasiahla tamojšie spracovateľské kapacity a obmedzila vývoz cez Hormuzský prieliv. Rusko a štáty Perzského zálivu pritom ešte pred eskaláciou konfliktov zabezpečovali takmer 45 percent svetového námorného obchodu s naftou.
Podľa analýzy agentúry Reuters boli ich spoločné čisté exporty nafty v auguste približne o 1,6 milióna barelov denne nižšie ako vo februári. Výsledkom je boj o každú dostupnú dodávku.
Čo by to znamenalo pre Slovensko?
Slovensko nedováža všetku naftu, ktorú spotrebuje, zo Spojených štátov. Situácia je preto odlišná napríklad od Veľkej Británie, ktorá dováža viac než polovicu spotrebovanej nafty.
Slovensko má vlastnú veľkú rafinériu Slovnaft v Bratislave.
Tá v roku 2025 spracovala 5,9 milióna ton ropy a predala 4,2 milióna ton motorových palív, teda viac ako päť miliárd litrov benzínu a nafty. Významná časť produkcie smerovala na exportné trhy.
To poskytuje Slovensku určitú ochranu pred priamym fyzickým nedostatkom nafty.
Neznamená to však ochranu pred rastom jej ceny.
Pohonné látky sa obchodujú na medzinárodnom trhu a ich ceny ovplyvňuje situácia v celom regióne. Ak Európa príde o časť amerických dodávok, zvýši sa dopyt po nafte z iných zdrojov a jej veľkoobchodná cena môže stúpnuť.
Tento efekt by sa postupne mohol preniesť aj na slovenské čerpacie stanice.
Nafta je už teraz rekordne drahá
Slovenskí motoristi pritom tlak svetového trhu pociťujú už dnes.
Štatistický úrad SR oznámil, že ceny najpredávanejších pohonných látok rástli v polovici septembra už piaty týždeň za sebou.
Cena základnej motorovej nafty dosiahla najvyššiu úroveň od roku 2009, keď úrad začal viesť týždennú evidenciu cien pohonných látok.
A to napriek tomu, že nafta zostávala na Slovensku výrazne lacnejšia než vo väčšine Európy. Slovenskí motoristi za liter platili približne o 28 centov menej než predstavoval priemer Európskej únie.
Práve tento rozdiel už v tomto roku spôsobil ďalší nezvyčajný problém.
Slovensko už muselo chrániť domáci trh
Keď sa začiatkom roka prerušili dodávky ropy cez ropovod Družba, Slovensko po prvý raz vo svojej histórii vyhlásilo stav ropnej núdze a začalo uvoľňovať núdzové zásoby pre Slovnaft.
Situáciu následne skomplikoval prudký nárast nákupnej turistiky.
Zahraniční vodiči prichádzali tankovať lacnejšiu naftu na Slovensko, čo podľa ministerstva hospodárstva spôsobovalo najmä na severe krajiny lokálne problémy so zásobovaním.
Vláda preto prijala dočasné opatrenia na ochranu domáceho trhu.
Skúsenosť z tohto roka ukázala, že ani krajina s vlastnou rafinériou nie je izolovaná od otrasov na európskom trhu.
Slovensko má aj poistku
Scenár, pri ktorom by po Trumpovom rozhodnutí začala na slovenských pumpách dochádzať nafta, však v tejto chvíli nemá oporu v dostupných údajoch.
Európska komisia ešte začiatkom septembra uviedla, že v Európskej únii nie sú bezprostredné problémy s fyzickými dodávkami ropy a palív.
Vyššia produkcia európskych rafinérií a dodávky z alternatívnych zdrojov zatiaľ dokážu pokrývať dopyt. Dostatočné zostávajú podľa Komisie aj komerčné a núdzové zásoby.
Členské štáty EÚ navyše musia udržiavať núdzové zásoby ropy a ropných produktov minimálne na úrovni zodpovedajúcej 90 dňom čistého dovozu alebo 61 dňom spotreby podľa toho, ktorá hodnota je vyššia.
Slovensko už tento mechanizmus v roku 2026 reálne využilo.
Najväčšie riziko je zatiaľ cena
Ak by Spojené štáty export nafty skutočne obmedzili, prvým a najpravdepodobnejším dôsledkom pre Slovensko by preto neboli prázdne čerpacie stanice.
Bol by ním ďalší tlak na ceny.
Drahšia nafta by navyše nezasiahla iba majiteľov dieselových áut. Používajú ju kamióny, autobusy, poľnohospodárske stroje či stavebná technika. Vyššie náklady na dopravu sa preto môžu premietnuť aj do cien prepravy, potravín a ďalšieho tovaru.
Situácia je o to citlivejšia, že svetový trh už teraz zápasí s nedostatkom rafinérskych kapacít a výpadkami dodávok z Ruska a Blízkeho východu.
Trumpov zákaz pritom zatiaľ nie je hotovým rozhodnutím.
Americký minister energetiky Chris Wright upozornil, že úplný zákaz exportu by bol príliš hrubým nástrojom, a Biely dom poprel správy, že už plánuje 90-dňové zastavenie vývozu.
Európska únia však možnosť amerických reštrikcií berie vážne. Európska komisia oznámila, že o probléme rokuje s Washingtonom a prípadné narušenie dodávok považuje za riziko pre obe ekonomiky.
Pre slovenských vodičov je teda v tejto chvíli podstatnejšia otázka nie či bude nafta, ale koľko bude stáť.
A odpoveď môže do značnej miery závisieť aj od rozhodnutia, ktoré padne tisíce kilometrov od Slovenska vo Washingtone.
