LONDÝN – Počas plaveckých pretekov sa jej zastavilo srdce na desať minút. Lekárom sa síce podarilo 54-ročnú Cindy zachrániť, no po prebudení zažila desivý stav. Bola pri vedomí, počula hlasy svojich blízkych aj obľúbené piesne Elvisa Presleyho, no nedokázala sa ani pohnúť, ani prehovoriť. Dnes hovorí o svojom „druhom živote“ a opisuje boj, ktorý nasledoval po návrate z klinickej smrti.
To, čo malo byť symbolom nového začiatku po rokoch boja so závislosťou od alkoholu, sa takmer skončilo tragicky. Britka Cindy Eggletonová sa v júni 2024 zúčastnila na pretekoch Great North Swim na jazere Windermere. Krátko po štarte ju však z vody vytiahli záchranári bez pulzu a bez známok života. Lekári neskôr uviedli, že bola klinicky mŕtva približne desať minút.
Ako informoval britský denník The Sun, po úspešnej resuscitácii a prevoze do nemocnice nastal ďalší šok. Cindy síce nadobudla vedomie, no zostala úplne uväznená vo vlastnom tele. Nedokázala otvoriť oči, pohnúť rukami ani prehovoriť, hoci všetko okolo seba vnímala.
Počula hudbu, no nemohla dať o sebe vedieť
„Chcela som si pretrieť oči, ale nič sa nestalo. Skúšala som pohnúť prstami na nohách, no nešlo to. Uvedomila som si, že som uväznená vo vlastnom tele. Chcela som kričať o pomoc, ale nedokázala som ani pohnúť perami,“ opísala.
Prvé, čo po prebudení počula, bola pieseň Can't Help Falling in Love od Elvisa Presleyho, ktorú jej pri lôžku púšťal manžel. V tom čase nikto netušil, že všetko vníma.
Záchranári jej zachránili život
Nešťastie sa odohralo len niekoľko minút po štarte pretekov. Bezvládne telo Cindy si všimol bezpečnostný pracovník na kajaku, ktorý ju vytiahol z vody.
Počas prevozu na breh jej poskytovali umelé dýchanie a následne približne päť minút kardiopulmonálnu resuscitáciu.
Až potom sa jej podarilo obnoviť srdcovú činnosť a vrtuľník ju previezol do nemocnice. Lekári predpokladali, že mohla dostať záchvat neznámeho pôvodu, presnú príčinu však dodnes nepoznajú. Epilepsiu jej nikdy nepotvrdili.
Desivé halucinácie
Počas obdobia, keď bola úplne nehybná, zažívala aj intenzívne halucinácie. Mala pocit, že ju prenasleduje desivá postava z ľadu, ktorá ju chce rozdrviť. Zároveň počula hlasy rodiny, ktorá netušila, že ich vníma.
Jej manžel Mark trávil celé noci štúdiom rehabilitácie po poškodení mozgu. Popri obľúbenej hudbe jej rozprával, aby si predstavovala robotníkov zo zlata a striebra, ktorí opravujú jej mozog. Veril, že pozitívne predstavy môžu podporiť zotavovanie.
Každý pohyb bol víťazstvom
Prvé známky zlepšenia prišli približne po desiatich dňoch. Najskôr dokázala pohnúť jazykom, neskôr nohou. Postupne sa jej začal vracať zrak aj reč.
Po preložení na špecializované rehabilitačné oddelenie sa musela nanovo učiť prakticky všetko – stáť, chodiť aj plávať. „Keď som sa prvýkrát sama postavila, triasla som sa od hlavy po päty. Bola som na seba nesmierne hrdá,“ spomína.
Druhá šanca na život
Po siedmich mesiacoch sa mohla vrátiť domov. Dnes sa pohybuje prevažne na invalidnom vozíku, no s pomocou chodítka dokáže prejsť približne 400 metrov a pokračuje v rehabilitácii pomocou robotických technológií. Od nehody pije alkohol už len výnimočne. „Bol to asi ten najextrémnejší detox v živote,“ hovorí s humorom. Za svoje zotavenie vďačí najmä rodine a priateľom, ktorí ju navštevovali každý deň. „Dostala som druhú šancu. Hovorím si Cindy 2.0. Som síce iná ako predtým, ale stále som tu a stále bojujem,“ uzatvára.
