VATIKÁN - S históriou siahajúcou minimálne do 13. storočia patrí Rybársky prsteň medzi najznámejšie symboly pápežskej regalie. Pápež František ho nosil pri slávnostných udalostiach počas celého svojho pontifikátu. Keďže mu bozkávalo ruku nespočetné množstvo veriacich, tento rituál vyvolal aj kontroverziu týkajúcu sa hygieny. Ľudí však ešte viac šokovala skutočnosť, že tento prsteň bude zničený. Toto je dôvod.
Pápežský rybársky prsteň nesie meno svätého Petra, ktorý bol rybár a zároveň aj prvý pápež. Podľa tradície bude táto insígnia zosnulého pontifika zničená alebo aspoň znehodnotená. Ide o rituál, ktorý má aj praktický dôvod. Rybársky prsteň a prívesok nazývaný bulla tradične slúžili ako oficiálne pečate pre listy a dokumenty známe ako pápežské breve. Každý novozvolený pápež dostal nové a aby sa predišlo falšovaniu dokumentov po jeho smrti, obe tieto pečate boli po jeho úmrtí rozbité kladivom. Tento postup bol striktne dodržiavaný od roku 1521 až do roku 2013. „Je to ekvivalent odobratia prihlasovacích údajov z účtu na sociálnej sieti,“ vysvetlil vatikánsky spravodajca Christopher Lamb pre CNN. „Práve o to išlo, že to malo zastaviť podvodníkov, ktorí používajú falošné pečate na dokumentoch.“
Podľa konvencie Kamerling, čiže jeden z najvyšších hodnostárov pápežskej kúrie, po oznámení pápežovho odchodu zničí prsteň a bulu v prítomnosti kolégia kardinálov. Táto prax pokračovala ešte dlho po tom, ako sa tieto dva predmety prestali používať ako pečate v polovici 19. storočia, keď ich funkčne nahradila pečať. Po tom, čo sa Františkov predchodca pápež Benedikt XVI. stal po šiestich storočiach prvým pápežom, ktorý odstúpil z funkcie, vznikla nová tradícia: Do povrchu prsteňa bol dlátom vyrytý hlboký kríž. „Myslím si, že všetci vedeli, že je zbytočné prsteň zničiť,“ povedal Lamb, ktorý naznačil, že hrozba pápežského zosobnenia sa v priebehu rokov stávala čoraz menej pravdepodobnou. Očakáva sa, že súčasný Kamerling, ktorým je írsky kardinál Kevin Joseph Farrell, bude nasledovať príklad a prsteň znehodnotí pred pápežským konkláve.
Bozkávať či nebozkávať?
Hoci je prsteň známy rituálmi a symbolikou pápežskej autority, jeho používanie sa výrazne líšilo od jedného pontifika k druhému. V tomto smere sa František odklonil od niektorých svojich nedávnych predchodcov. Niektorí pápeži, ako napríklad Benedikt XVI., si zvolili jeho každodenné nosenie, zatiaľ čo Ján Pavol II. často nosil alternatívny prsteň (alebo kríž v tvare prsteňa). Posledný pápež prsteň nosil pri oficiálnych ceremóniách, no v bežný deň ho nahrádzal jednoduchým strieborným prsteňom, ktorý používal ešte ako kardinál. Objavili sa aj špekulácie, že Františkovi bolo bozkávanie prsteňa nepríjemné. Začiatkom roka 2019 ho natočili, ako opakovane odťahuje ruku, keď sa o to pokúšajú jeho stúpenci. Vatikán neskôr uviedol, že tým chcel obmedziť šírenie baktérií. Podľa Lamba sa František vždy rád stretával s ľuďmi tam, kde boli a podával si ruky alebo objímal tých, ktorí boli v núdzi. Nebol však človekom, ktorý by očakával, že si ľudia pri stretnutí s ním kľaknú a pobozkajú mu prsteň.
Pápež František porušil trend
Rybárske prstene sa v priebehu storočí líšili. Hoci väčšina z nich obsahovala obraz svätého Petra a kľúče od Svätej stolice pripomínajúc okamih, keď dostal kľúče od neba, ich dizajn nebol riadený. Preto často odrážali módne trendy danej doby alebo étos príslušného pápeža. Zvyčajne ich pre nastupujúceho pápeža ručne vyrába zlatník. Pápež František tento trend porušil a dal si vyrobiť „recyklovaný“ prsteň, pričom použil prsteň od sekretára Pavla VI. „Prsteň v držbe“, ako ho označuje Vatikán, kedysi vlastnil arcibiskup Pasquale Macchi, ktorý zomrel v roku 2006. Bol vyrobený z pozláteného striebra a nie z čistého zlata. Osud šperku po konkláve, podobne ako mnohé otázky okolo tajného výberového konania, zostávajú nezodpovedané.
