HELSINKI - Vysoká miera stresu v detstve môže poznačiť spermie mužov a ovplyvniť tak ich deti, uvádza nová štúdia. TASR informuje na základe správy vedeckého žurnálu Molecular Psychiatry a servera Live Science.
Novú štúdiu, ktorú zverejnil v januári vedecký žurnál Molecular Psychiatry vypracoval medzinárodný tím vedcov pôsobiacich na univerzitách vo Fínsku, Dánsku a Francúzsku. Vedci skúmali epigenetiku pohlavných buniek mužov vystavených vysokej miere stresu v detstve. Epigenetika je vedecký odbor, ktorý študuje mechanizmy regulujúce prejavovanie sa génov. Zmena prejavov génov však neznamená zmenu DNA, iba zmenu ich čítania. Ak je gén aktívny, teda zapnutý, ovplyvňuje tvorbu proteínov a molekúl, ak je neaktívny, respektíve vypnutý, nemá na dané procesy žiadny vplyv. „Chápanie dedičnosti prostredníctvom DNA je jedným z najdôležitejších prvkov nášho chápania biológie. Tento výskum teraz spochybňuje, či máme úplné informácie,“ uviedol pre Live Science lekár Jetro Tuulari z Katedry klinickej medicíny fínskej Univerzity v Turku.
Autori novej štúdie skúmali spermie 58-ich otcov a zameriavali sa na dva typy epigenetických markerov, metyláciu DNA a malú nekódujúcu RNA. Metylácia DNA je chemická reakcia, ktorá na DNA pridá značku. Telo ju môže pochopiť ako signál, zmeniť spôsob jeho čítania a gén môže napríklad vypnúť. Malá nekódujúca RNA má podobný vplyv, no namiesto označovania molekuly DNA mení spôsob čítania RNA. Tá zohráva kľúčovú úlohu pri tvorbe bielkovín v bunkách, prenáša genetické informácie a ribozómy ich prekladajú do rôznych proteínov potrebných na chod bunky. Účastníci sa do štúdie zapojili prostredníctvom inej štúdie Univerzity v Turku, ktorá skúmala u viac než 4 000 rodín vplyv environmentálnych a genetických faktorov s potenciálom ovplyvniť vývoj detí. Väčšina jej účastníkov mala 35 až 45 rokov.
Na meranie stresu v detstve vedci použili Stupnicu traumy a disasociácie, skrátene TADS, etablovaný dotazník, ktorý ľuďom kladie otázky nielen o spomienkach na emocionálne a fyzické zanedbávanie, ale aj na emocionálne, fyzické a sexuálne zneužívanie. Nízke skóre znamenalo relatívne málo spomienok na stresové faktory z detstva, vysoké skóre znamenalo veľké množstvo takýchto spomienok. Analýza odhalila, že spermie mužov s vysokým skóre mali iný epigenetický profil ako spermie mužov s nízkym skóre. Zostalo to tak aj po zohľadnení ďalších faktorov, ako je požívanie alkoholu, alebo fajčenie, ktoré epigenóm tiež ovplyvňujú.
Tuulari považuje odhalenie spojení medzi stresormi a epigenetikou za „absolútne fascinujúce“, pretože muži im boli vystavení v raných fázach života. Dokazuje to stálosť epigenetických zmien aj napriek tomu, že stresové faktory sa odohrali pred niekoľkými desiatkami rokov. Vedci však upozorňujú, že táto oblasť výskumu je ešte stále v počiatkoch a že epigenetické zmeny sa nemusia automaticky preniesť z rodičov na deti. Prenos vedci zatiaľ potvrdili iba u červov a myší, no intenzívne pracujú na zodpovedaní otázky, či je možný aj u ľudí, dodáva Tuulari. Zároveň podľa neho nie je jasné, či by zmeny mali pozitívny, negatívny alebo neutrálny účinok. Štúdiu by bolo na základe jej autorov prínosné zopakovať na väčšom počte účastníkov.
