SAN FRANCISCO - Lekári zistili, že telo dokáže avizovať nástup Alzheimerovej choroby prostredníctvom vizuálnych príznakov, ktoré by sme s touto diagnózou vôbec nespájali. K týmto zisteniam dospeli na základe analýzy zdravotných záznamov pacientov zo šestnástich krajín. Výsledky zverejnili v odbornom časopise Lancet Neurology.
Medzi typické symptómy Alzheimerovej choroby patrí strata pamäti, ktorá sa spočiatku prejavuje zabúdaním, ťažkosťami so zapamätaním si nedávnych udalostí a zvýšenou zmätenosťou. Vedci však zistili, že u niektorých ľudí sa môže prejaviť menej známymi príznakmi, a to ťažkosťami so zrakom. Ide najmä o nesprávny odhad vzdialeností, zlé rozlišovanie pohybujúcich sa a nehybných predmetov a písanie. Tieto problémy môžu zostať roky nediagnostikované aj v prípade, že pacient navštívi svojho očného lekára, pretože ten ich nevyhodnotí ako vážne.
Podtyp Alzheimerovej choroby
Vedci z Kalifornskej univerzity v San Franciscu sa snažia túto situáciu zmeniť prostredníctvom vôbec prvej rozsiahlej medzinárodnej štúdie o kortikálnej atrofii (PCA), ktorá je podtypom Alzheimerovej choroby. Preto preskúmali zdravotnú dokumentáciu viac ako tisícky pacientov zo šestnástich krajín. Vizuálno-priestorové príznaky Alzheimera sa prejavili u pozorovaných osôb približne o päť alebo šesť rokov skôr ako u tých, ktorí trpeli bežnejšou formou tohto ochorenia. PCA je jej špecifický podtyp a symptómy zahŕňajú ťažkosti s čítaním a matematikou, používaním každodenných predmetov, odhadom vzdialeností a rozpoznávaním tvárí. Problémy s pamäťou sa môžu prejaviť až s postupujúcim ochorením.
Priemerný vek, v ktorom sa príznaky zvyčajne prejavia, je 59 rokov. Je to šesť rokov pred priemerným vekom, v ktorom sa diagnostikuje Alzheimerova choroba. Postihovať môžu ľudí aj bez iných problémov s pamäťou, čo u niektorých vyvoláva dojem, že nejde o neurologické ťažkosti. Zhoršenie zraku je vedľajším účinkom všeobecného procesu starnutia a mnohí dospelí okolo 50. a 60. roku života ho pravdepodobne pripisujú svojmu veku a namiesto vyhľadania lekárskej pomoci sa rozhodnú pre okuliare. Potom uplynie veľa času, kým konečne navštívia oftalmológa, ktorý po zistení abnormalít pošle pacienta k neurológovi a ten bude identifikovať problém. Priemerný čas, ktorý uplynie od prvého výskytu atypických zrakových príznakov po konečné stanovenie diagnózy, sú necelé štyri roky.
Je potrebná lepšia identifikácia pacientov
Spoluautorka štúdie Marianne Chapleauová v tejto súvislosti uviedla: "Potrebujeme väčšiu informovanosť o PCA, aby na ňu mohli upozorniť lekári. Väčšina pacientov navštívi optometristu, keď začnú pociťovať zrakové problémy. Potom môžu byť poslaní k oftalmológovi, ktorý tiež nemusí rozpoznať PCA. Potrebujeme lepšie nástroje na včasnú identifikáciu týchto pacientov a poskytnutie liečby." V štúdii vedci merali hladiny dvoch charakteristických znakov Alzheimerovej choroby - tau a amyloidných proteínov. Amyloid beta sa hromadí v mozgu a vytvára ložiská, ktoré sú pravdepodobne spúšťačmi zápalu v tele a sú hnacím motorom narušenej komunikácie medzi mozgovými bunkami. Tau zvyčajne pomáha stabilizovať vnútornú štruktúru nervových buniek v mozgu.
V prípade Alzheimerovej choroby abnormálne chemické zmeny spôsobujú, že sa oddeľuje od nervových buniek a znovu sa pripája k iným tau proteínom, čím sa vytvárajú vlákna, ktoré sa nakoniec zapletú. Ľudia s PCA mali v mozgu podobné hladiny tau a amyloidných plakov ako ľudia s bežnejšou formou Alzheimerovej choroby. Hoci nie je známy žiadny liek, spoločné patologické javy znamenajú, že pacientom s PCA môže prospieť účasť na klinickom skúšaní jedného z niekoľkých pripravovaných liekov alebo rozhovor s poskytovateľom zdravotnej služby.
"Lepšie pochopenie PCA je kľúčové pre zlepšenie starostlivosti o pacientov aj pre pochopenie procesov, ktoré sú príčinou Alzheimerovej choroby. Je veľmi dôležité, aby sa lekári naučili rozpoznať tento syndróm, aby boli pacienti správne diagnostikovaní. Z vedeckého hľadiska potrebujeme pochopiť, prečo Alzheimerova choroba postihuje najmä zrakové a nie pamäťové oblasti mozgu. Naša štúdia zistila, že 60 percent pacientov s PCA boli ženy. Odhalenie dôvodu, prečo sa zdajú byť náchylnejšie, je jednou z dôležitých oblastí budúceho výskumu," priblížil hlavný autor štúdie Gil Rabinovici.
