LONDÝN - Kalendár, na ktorý sme zvyknutí, neexistuje od nepamäti. Kalendáre sa zmenili z politických dôvodov, ale aj preto, aby lepšie odrážali naše chápanie roka. Pri prijatí gregoriánskeho kalendára, ktorý používame dodnes, však došlo ku strate až desiatich dní.
V roku 1582 zaviedol pápež Gregor XIII gregoriánsky kalendár. Predtým väčšina rímskeho sveta a Európy používala juliánsky kalendár, ktorý zaviedol Julius Caesar v roku 45 pred Kristom. Hoci juliánsky kalendár fungoval dokonale, vyskytol sa problém s výpočtom dátumu Veľkej noci, o ktorom Nicejský koncil v roku 325 nášho letopočtu rozhodol, že by mal pripadnúť na prvú nedeľu po prvom splne po jarnej rovnodennosti.
O niekoľko storočí neskôr sa zistilo, že dátum jarnej rovnodennosti stanovený koncilom - 21. marec - sa odklonil od skutočnej jarnej rovnodennosti. Aby bol kalendár prepojený so slnečným rokom, čiže časom, ktorý Zem potrebuje, aby sa otočila okolo Slnka, mal juliánsky kalendár každé štyri roky priestupný rok, v ktorom bol pridaný deň navyše. Problém bol v tom, že keďže skutočný slnečný rok trvá 365,24219 dňa, juliánsky kalendár získava deň navyše každých 314 rokov.
Katolícka cirkev v roku 1582 prijala gregoriánsky kalendár. K prechodu došlo po sviatku svätého Františka z Assisi, ktorý sa oslavuje 4. októbra. Pápež Gregor mal posunúť dátum o trinásť dní, aby vyrovnal posun, no po výpočtoch matematikov a vedcov dátum posunul len o desať, informuje IFL Science. Z tohto dôvodu po sviatku nasledoval okamžitý posun na 15. október. V krajinách, ktoré gregoriánsky kalendár prijali neskoršie (Spojené kráľovstvo, USA a Kanada), došlo k preskočeniu viacerých dní, pričom Turecko v rokoch 1926 a 1927 stratilo trinásť dní.
