LONDÝN - Ľudstvo prešlo počas svojej dlhej histórie viacerými temnými a zložitými etapami poznačenými chorobami, hladomorom, utrpením a vojnami. Krutosťou sa vyznačovalo aj sedemnáste storočie. Historici uvádzajú, že život obyčajného nemajetného človeka bol v tomto období skutočne hrozný.
Čierna smrť, ktorá likvidovala ľudské životy v 13. storočí, bola pre ľudstvo veľmi nešťastným obdobím, podobne ako prvá polovica 20. storočia, kedy zachvátili svet dve svetové vojny. Bolestivou kapitolou dejín je však aj 17. storočie, kedy síce bohatstvo jednej časti spoločnosti prekvitalo vďaka čoraz dynamickejšiemu prepojeniu sveta, ale zároveň ním lomcovali vojny, politická nestabilita, inflácia a chaos v oblasti klimatických zmien. Historici toto obdobie označujú výrazom "všeobecná kríza". Ide o éru definovanú rozsiahlymi konfliktami a nestabilitou, ktoré ovplyvňovali život najmä v Európe, ale aj vo veľkých častiach Ázie. Odrazom hrôzy tejto doby bol aj výrazný pokles globálnej ľudskej populácie.
Svet ochromili občianske vojny
Hlavnou a hybnou príčinou bol nespočetný počet vojnových konfliktov, ktoré prebiehali v roku 1600, napríklad občianske vojny v Anglicku a Francúzsku, Holandská revolúcia, vojna medzi Francúzskom a Španielskom, Prvá anglo-holandská vojna, Mughal-Maratha vojny v Indii či pád dynastie Ming v Číne. Povestnou čerešničkou na torte bola tridsaťročná vojna (1618 - 1648), ktorá je zapísaná ako jedna z najničivejších v európskej histórii. Vyžiadala si zhruba osem miliónov obetí.
Nepokoje súviseli s malou dobou ľadovou
Dôvody vzniku žiadnej historickej udalosti sa nedajú pripísať jedinému faktoru, a preto vedci už desaťročia diskutujú o zdroji krízy, ktorá nastala v 17. storočí. Domnievajú sa, že veľká časť nepokojov môže súvisieť s malou dobou ľadovou. Podľa NASA pretrvávalo v Európe, Severnej Amerike a Ázii medzi rokmi 1550 až 1850 neuveriteľne chladné obdobie, ktorého prvý vrchol nastal práve v polovici 17. storočia. Príčina vzniku tohto klimatického fenoménu nie je presne známa, ale zrejme ňou bola zvýšená sopečná aktivita, ktorou sa toto obdobie vyznačovalo. K celkovej nepriaznivej situácii prispelo aj počasie. Ak sa totiž pozriete na európske maľby z tejto éry, tak uvidíte, že mnohé z nich zobrazujú zasneženú krajinu. Pravdepodobne to nie je náhoda, pretože teploty v mnohých častiach západnej Európy vtedy v priemere klesli o dva stupne Celzia. Od roku 1608 bola v Londýne taká zima, že sa na Temži konali tzv. Zamrznuté veľtrhy. Miestni obyvatelia na zamrznutom povrchu rieky stavali tržnice, hrali hry a zabávali sa.
Štúdia z roku 2011 uvádza, že malá doba ľadová mala drastický vplyv na poľnohospodárstvo. To viedlo k nedostatku potravín, vyvolávalo ekonomické nepokoje, hnev medzi populáciou v celej Európe a vyústilo do obrovského množstva vojen, rebélií a revolt. Keď vedci porovnali údaje o klíme s premennými ako veľkosť populácie, vojny, sociálne nepokoje, poľnohospodárska výroba, ceny obilia a výška platov, tak dospeli k záveru, že všeobecná kríza bola príčinne spojená s globálnym ochladzovaním, ktoré nastalo v rokoch 1560 až 1660. Ľudia si pritom dobre uvedomovali, v akej ponurej dobe žijú. V dokumente z Číny z roku 1641 sa údajne píše: "Medzi všetkými tými podivnými katastrofami a vzburami nebolo nikdy nič horšie ako toto."
Často sa hovorí, že aj my žijeme v časoch, keď sa blíži jeho koniec sveta, pretože klimatická kríza sa prehlbuje, choroby spôsobujú zmätok, všetko je znečistené a geopolitické napätie stúpa. Možno, keď uvažujeme o našej vlastnej záhube, mali by sme sa pozrieť späť do 17. storočia, aby sme si pripomenuli, že všetky krízy nakoniec pominú a vzápätí sa nevyhnutne objavia nové.
