BLACKSBURG - Reakcia sveta na pandémiu priniesla so sebou veľa rozporov. Mnohé krajiny otáľali so zavedením lockdownu, iné menili názory na používanie rúšok. Je to pochopiteľné, pretože ľudstvo zrazu čelilo novej situácii bez akejkoľvek prípravy, ak neberieme do úvahy predošlé epidémie vírusov SARS a MERS. Zo všetkých diskutabilných tém najviac rezonovala otázka, či sa nový koronavírus šíri vzduchom.
Vedci, ktorí sa zaoberajú výskumom mikročastíc, súhlasia s názorom, že SARS-CoV-2 sa šíri aerosólovými kvapôčkami, ktoré sa vznášajú vo vzduchu. Napriek tomu mnohé zdravotnícke autority akceptovali tento názor len veľmi pomaly a odmietli ho kvôli dogme, strachu a zúfalo zastaranej vede. Na začiatku roku 2020 sa experti sústredili na vírus, ktorý sa začal šíriť z čínskeho Wu-chanu, a to veľmi rýchlo. V polovici februára 2020 sa ním v Južnej Kórei nakazilo viac ako 5000 členov náboženského hnutia Sinčchondži. Prakticky všetky prípady pochádzali z okolia jednej ženy známej ako "Pacient 31". Podobné super šíriteľské udalosti boli zaznamenané aj inde vo svete, od výletných lodí až po bary.
Covid nie je vo vzduchu
Tieto prípady si všimla profesorka environmentálneho inžinierstva a expertka na aerosóly Linsey Marrová z Polytechnického inštitútu vo Virgínii. Patrí k piatom vedcom na svete, ktorí študujú súvis medzi čiastočkami pohybujúcimi sa v ovzduší a prenášaním vírusov vzduchom. Podľa správ, ktoré prichádzali o SARS CoV-2 z Číny, sa začala spolu s hŕstkou iných odborníkov zaoberať myšlienkou, že sa tento vírus primárne nešíri kvapôčkami slín a hlienov, ktoré uvoľňuje do ovzdušia infikovaná osoba, ale cez mikroskopické, vzduchom sa šíriace aerosóly. WHO ani ďalšie zdravotnícke organizácie ale neboli presvedčené o tom, že problémom sú aerosóly. "COVID-19 NIE JE vo vzduchu," tvrdili. Mnohé vlády sa riadili týmto stanoviskom a apelovali na dôležitosť umývania a dezinfekcie rúk. Na žiadnych letákoch neboli upozornenia o šírení aerosólmi vo vzduchu, pretože išlo o citlivé upozornenie. Nakoniec priniesol takýto postoj iba komplikácie. "Bolo to pre nich háklivé slovo. Ale potom si spôsobili problémy, lebo práve toto najviac vystihuje šírenie vírusu medzi populáciou," skonštatovala Marrová.
V skutočnosti vzniká prenos pri vdychovaní týchto mini čiastočiek zo vzduchu zblízka aj zďaleka. Je to rovnaké, ako keď stojíte vedľa človeka, ktorý fajčí. Najviac cítite dym, keď ste veľmi blízko. Profesorka na svojom Twitteri apeluje, aby sme viac hovorili o prenose SARS CoV-2 vzduchom. Rozdiel sa totiž zdá byť malý, ale o to väčšie sú jeho následky. Hlienové kvapky obsahujúce koronavírus sa zdržia vo vzduchu len krátko a rýchlo padajú na zem. K nákaze dochádza iba vtedy, ak sú priamo vdýchnuté inou osobou alebo dopadnú napríklad na zábradlie či kľučku, ktorých sa niekto dotýka a následne si vloží do úst prsty. Vzduchom prenášané aerosóly sú však iná káva. Tieto oveľa menšie častice sú schopné prežívať vo vzduchu oveľa dlhšie, a to najmä v nevetraných priestoroch. Do tela sa dostanú vdýchnutím. Ak infikovaný človek dýcha vo vlaku, v triede, bare či obchode, aerosóly prežívajú v týchto priestoroch ešte dlho po tom, ako z nich odíde. Preto je správne používať respirátory N95.
Mnoho inštitúcií sa naďalej pridŕža dogmy
Marrová a ďalší jej kolegovia dosiahli v prvých etapách pandémie veľmi malý úspech. V júli 2020 adresovalo 238 vedcov otvorený list Svetovej zdravotníckej organizácii, v ktorom ju žiadali, aby bolo uznané, že koronavírus sa šíri vzduchom. Pravdepodobnosť tejto teórie naznačilo množstvo štúdií, ale trvalo takmer rok, kým sa tieto informácie dostali na verejnosť. Až v máji 2021 sa začali týmito výskumami zaoberať WHO aj Americké centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) a uznali, že vírus sa šíri vzduchom. V odporúčaní pre verejnosť však tieto upozornenia stále chýbajú. Profesorka má niekoľko podozrení, prečo je to tak. Podľa nej ide o nedorozumenie, ktoré siaha do prvého desaťročia minulého storočia, kedy boli definované cesty prenosu. V tom čase sa kládol dôraz na prenos viditeľných slinových guľôčok medzi ľuďmi, ktorí sú v blízkom kontakte. Podľa Marrovej ide o zastaraný názor, pretože vzduchom sa prenášajú aj častice iných veľkostí, ktoré sú schopné šíriť nákazu. Navyše, dôležité sú aj iné faktory, ako napríklad teplota a prúdenie vzduchu. Mnoho inštitúcií vrátane WHO sa však naďalej pridŕža tejto dogmy a apeluje len na umývanie rúk.
Ďalším faktorom okrem vedeckého nedorozumenia môže byť zámer. Po prvé, Marrová sa domnieva, že WHO sa obávala, že pri zmienke o šírení koronavírusom vzduchom vystraší verejnosť. Po druhé, priznanie chyby by bolo finančne náročné a ak by to povedali, nemocnice by potrebovali oveľa viac prostriedkov, aby zvládli túto chorobu. Marrová verí, že pandémia zmenila termín "prenos vzduchom" a že celá situácia môže podnietiť nový spôsob myslenia o chorobách, každodennom živote a priestoroch, ktoré obývame. Prijatie takéhoto myslenia si ale vyžaduje zbavenie sa akýchkoľvek predsudkov a stigmy. "S chorobami prenášanými vzduchom žijeme bežne. Patria sem nádcha či chrípka. V minulosti žili ľudia s vírusmi prenášanými vodou a prijali ich ako súčasť života dovtedy, kým nezistili, že môžu prečistiť vodu. Zostáva dúfať, že v budúcnosti sa zmení myslenie a budú sa navrhovať interiéry schopné vysporiadať sa so vzduchom, ktorý sa nachádza v ich vnútri," dodala enviromentálna inžinierka.
