BRIGHTON - Starnutie nie je nič príjemné. Na druhej strane, experti urobili bezprecedentný pokrok v pochopení základných mechanizmov, ktoré kontrolujú tento biologický proces a choroby vyskytujúce sa v neskoršom veku. Najnovšie vo svojom článku prezradili, v čom sa líšia storoční ľudia od zvyšku populácie.
Niekoľko úzko prepojených biologických procesov nám pomáha udržiavať zdravie v ranej fáze života. V súčasnosti prebiehajú klinické štúdie, pomocou ktorých chcú vedci zistiť, či zameranie sa na niektoré z týchto charakteristických znakov môže okrem iného zlepšiť ochorenie obličiek, aspekty imunitnej funkcie či zjazvenie pľúc v súvislosti s vekom. Žiaľ, v biológii ohľadom starnutia zostávajú veľké, nezodpovedané otázky. Americká federácia pre výskum starnutia nedávno usporiadala sériu stretnutí popredných vedcov a lekárov. Odborníci sa zhodli v tom, že pochopenie toho, čo je zvláštne na biológii ľudí, ktorí žijú dlhšie ako storočie, je v súčasnosti kľúčovou výzvou.
Keď ochorejú, sú chorí len veľmi krátko
Títo storoční ľudia prekročili očakávanú dĺžku života svojich rovesníkov o takmer 50 rokov. Deti narodené v 20. rokoch 20. storočia mali zvyčajne priemernú dĺžku života menej ako 55 rokov. "Vieme, že storoční ľudia si zachovávajú dobré zdravie asi o tridsať rokov dlhšie ako väčšina normálnych ľudí a keď aj ochorejú, sú chorí len veľmi krátko," vysvetlili autori článku Richard Faragher, profesor biogerontológie na University of Brighton a Nir Barzilai, profesor medicíny a genetiky na Albert Einstein College of Medicine publikovanom na odbornom portáli The Conversation. Deti storočných ľudí sú tiež oveľa zdravšie než ľudia priemernej populácie, čo naznačuje, že po rodičoch zdedili niečo prospešné.
V prípade bežnej populácie môže sledovanie hmotnosti, vyhýbanie sa tabakovým výrobkom, umiernený pitný režim a konzumácia aspoň piatich porcií ovocia a zeleniny denne predĺžiť očakávanú dĺžku života až o štrnásť rokov v porovnaní s niekým, kto nerobí žiadnu z týchto vecí. Ale nie vždy to tak musí byť. Jedna štúdia zistila, že až 60 percent aškenázskych židovských storočných ľudí silno fajčilo väčšinu svojho života, polovica bola rovnako dlho obézna, menej ako polovica dokonca mierne cvičila a menej ako tri percentá boli vegetariánmi. Ani deti storočných teda nemusia byť o nič zdravšie ako bežná populácia.
Nezvyčajné genetické varianty
V porovnaní s rovesníkmi s rovnakou spotrebou potravy či telesnou hmotnosťou však majú polovičnú prevalenciu kardiovaskulárnych ochorení. "Na týchto ľuďoch je niečo prirodzene výnimočné. Môže to byť spôsobené vzácnou genetikou? Ak áno, potom existujú dva spôsoby, ako by to mohlo fungovať," uvádzajú vedci. Storoční ľudia môžu niesť nezvyčajné genetické varianty, ktoré predlžujú životnosť, alebo namiesto toho im môžu chýbať tie bežné, ktoré spôsobujú choroby a poruchy v neskoršom veku. Niekoľko výskumov, vrátane práce Faraghera a Bartilaiho, ukázalo, že storoční ľudia majú práve toľko zlých genetických variantov ako bežná populácia. Niektorí dokonca nesú dve kópie známeho bežného rizikového génu pre Alzheimerovu chorobu (APOE4), no táto choroba sa u nich neprejaví. Storoční ľudia teda nesú skôr zriedkavé, prospešné genetické variácie než nedostatok tých nevýhodných. Tomuto tvrdeniu zodpovedajú aj dostupné údaje.
Viac ako 60 percent storočných má genetické zmeny, ktoré menia gény zodpovedné za reguláciu rastu v ranom veku. To znamená, že títo ľudia sú ľudskými príkladmi typu predĺženia životnosti pozorovaného u iných druhov. Napríklad malé psy majú tendenciu žiť dlhšie ako veľké, ale iba málo ľudí si uvedomuje, že ide o všeobecný jav v celej živočíšnej ríši. Je zrejmé, že rastový hormón je nevyhnutný v ranom veku života, ale pribúdajú dôkazy o tom, že vysoké hladiny IGF-1 v strednom až neskorom veku sú spojené so zvýšeným výskytom chorôb v neskoršom veku. Podrobné mechanizmy tohto javu však zatiaľ nie sú preskúmané. "Storoční ľudia sa od bežnej populácie líšia aj v iných smeroch. Napríklad majú tendenciu mať dobrú hladinu cholesterolu, čo naznačuje, že ich dlhovekosť môže mať niekoľko dôvodov," dodali autori článku. V konečnom dôsledku sú podľa nich storoční ľudia "prirodzené experimenty", ktoré nám ukazujú, že je možné žiť vo výbornom zdraví, aj keď príliš nedbáte na svoj zdravotný stav. To však platí iba v prípade, že ste nositeľmi zriedkavých mutácií.
