EXETER - Podľa nového výskumu množstvo uvoľneného oxidu uhličitého v dôsledku ničenia Amazonského dažďového pralesa presiahlo množstvo, ktoré bol prales schopný absorbovať v rokoch 2010 až 2019. Enormné straty uhlíka v regióne naznačujú, že schopnosť tohto lesa odstraňovať uhlík z atmosféry môže byť minulosťou.
Výskum publikovaný v časopise Nature Climate Change znie skutočne alarmujúco. Jeho autori pomocou satelitných údajov vypočítali, že Amazonský dažďový prales zaznamenal medzi rokom 2010 a 2019 čistú stratu 0,67 miliardy ton uhlíka. To môže znamenať, že región už nebude schopný odstraňovať tento prvok z atmosféry.
S viac ako 60 percentami amazonských pralesov ležiacich za hranicami Brazílie má krajina obrovský strategický význam v boji proti zmene podnebia. Odkedy však súčasný prezident Jair Bolsonaro vstúpil začiatkom roku 2019 do úradu, znížená ochrana životného prostredia vyvolala masívny nárast odlesňovania. Podľa údajov predložených v novej štúdii bolo predvlani zničených 3,9 milióna hektárov pralesa, čo predstavuje takmer štvornásobný nárast v každom z predchádzajúcich dvoch rokov. V dôsledku odlesňovania naviac došlo k vyhubeniu asi milióna hektárov pralesa.
Les uvoľňuje viac uhlíka než absorbuje
Zatiaľ čo satelitné snímky umožnili vedcom presne sledovať odlesňovanie už niekoľko rokov, skutočné zmeny v kapacitách uhlíka sa dali pozorovať oveľa ťažšie. Využili preto nové metódy analýzy satelitných údajov na výpočet celkových zmien nadzemnej biomasy (AGB) počas celého desaťročia. To výskumníkom umožnilo porovnať množstvo absorbovaného oxidu uhličitého pri raste lesa s množstvom uvoľneného oxidu uhličitého pri jeho zničení. Celkovo zistili, že prales vyžaroval o 18 percent viac uhlíka, ako absorboval počas posudzovaného desaťročia.
Vedci tiež poznamenali, že 73 percent strát AGB možno pripísať degradácii lesov, iba 27 percent je spôsobených odlesňovaním. Degradáciu vyvolávajú postupy, ktoré poškodzujú les bez jeho zničenia, ako napríklad selektívny výrub, požiare či sucho. Napriek tomu, že v roku 2019 došlo k odlesňovaniu o 30 percent viac ako v roku 2015, celková strata AGB bola v roku 2015 trikrát vyššia, pretože úmrtnosť stromov a lesné požiare spôsobené suchami v dôsledku El Niño viedli k závažnej degradácii v celom regióne. "Všetci vieme, aký význam má odlesňovanie Amazonského pralesa pre globálne zmeny podnebia. Náš výskum zatiaľ ukazuje, ako môžu byť emisie zo súvisiacich procesov degradácie lesov ešte väčšie," poznamenal vedúci autor štúdie Peter Sitch z Univerzity v Exeteri.
FOTO Amazonský prales ukrýva jedno z najväčších nálezísk: Keď uvidíte tú nádheru, padne vám sánka
Podľa neho sú straty biomasy spôsobené degradáciou zodpovedné predovšetkým za čisté uvoľnenie uhlíka z pralesa v priebehu posledného desaťročia. Na základe tohto zistenia Sitch trvá na tom, že "degradácia je všadeprítomnou hrozbou pre budúcu integritu lesov a vyžaduje si neodkladnú pozornosť".
