WASHINGTON - Nový výskum Národného úradu pre letectvo a vesmír zistil, že atmosféra našej planéty môže byť príčinou hrdzavenia Mesiaca. Hlavný autor štúdie tvrdí, že ide o mimoriadne záhadné zistenie. Na odpovedanie množstva otázok je potrebný ďalší výskum.
Hrdza, tiež známa ako oxid železitý, je červenkastá zlúčenina, ktorá sa tvorí pri vystavení železa pôsobeniu vody a kyslíka. Ide teda o výsledok bežnej chemickej reakcie. Obvykle ju môžeme vidieť na klincoch, bránach, ale aj červených skalách Veľkého kaňonu či Marsu. A práve ten podľa najnovších zistení doslova hrdzavie. Príčinou tohto javu je vystavenie železa na povrchu Marsu kyslíku a vode. Vyplýva to z vyhlásenia pracovníkov laboratória Jet Propulsion Laboratory (JPL), ktoré prevádzkuje NASA v kalifornskej Pasadene.
Nie všetky nebeské prostredia však majú optimálne podmienky pre hrdzavenie, obzvlášť nie Mesiac bez atmosféry. "Je to veľmi záhadné. Mesiac je hrozným prostredím pre vznik hrdze," uviedol hlavný autor štúdie Shuai Li, výskumník Havajskej univerzity a geofyzikálneho a planetologického ústavu v Mānoa. Študoval údaje z JPL Moon Mineralogy Mapper, keď si uvedomil, že póly Mesiaca majú veľmi odlišné zloženie než jeho zvyšok. Počas svojej misie detekoval Moon Mineralogy Mapper spektrá alebo vlnové dĺžky svetla odrážajúce sa od rôznych povrchov Mesiaca. Keď sa Li zameral na póly, zistil, že polárne povrchy Mesiaca sú bohaté na skaly obsahujúce železo, ktoré sa zhodovali s hematitmi. Minerál hematit, ktorý sa bežne nachádza na povrchu Zeme, je špecifickým typom oxidu železa alebo hrdze.
Aby malo železo hrdzavočervenú farbu, potrebuje takzvané oxidačné činidlo. Ide o látku, ktorá zmenšuje svoje oxidačné číslo a tým oxiduje druhú látku, čiže zväčšuje jej oxidačné číslo. Ale slnečný prúd nabitých častíc, ktorý na Mesiac neustále pôsobí vodíkom, má opačný efekt. Vodík je, naopak, redukčné činidlo, ktoré pôsobí presne opačne ako to oxidačné. Bez ochrany pred týmto prúdom, ako je napríklad magnetické pole, ktoré pred ním chráni aj našu planétu, by sa na Mesiaci nemohla vytvárať hrdza. Opak je však pravdou a podľa vedcov za to môže práve Zem. Mesiac nemá svoju vlastnú atmosféru, ktorá by poskytovala dostatočné množstvo kyslíka. Má však stopové množstvá darované zemskou atmosférou. Tento suchozemský kyslík putuje na Mesiac prostredníctvom slnečného prúdu. Konkrétne ide o takzvaný magnetický chvost planéty. Ten môže dosiahnuť až Mesiac, kde je podľa vedcov zvýšený výskyt hematitu.
Na vytvorenie hrdze je však potrebná ešte jedna ďalšia prísada, a síce voda. Na Mesiaci sa vyskytuje iba zamrznutá voda v mesačných kráteroch na odvrátenej strane. To je ale ďaleko od miesta, kde sa našla väčšina hematitu. Výskumníci tvrdia, že rýchlo sa pohybujúce prachové častice, ktoré dosahujú na Mesiac, môžu uvoľniť molekuly vody zachytené v povrchovej vrstve Mesiaca, čo umožňuje zmiešanie vody so železom. Tieto prachové častice môžu dokonca samy prenášať molekuly vody a ich dopad následne vytvára teplo, ktoré zvyšuje rýchlosť oxidácie. "Tento objav pretvorí naše poznatky o polárnych oblastiach Mesiaca. Zem mohla hrať dôležitú úlohu pri vývoji jeho povrchu," vyhlásil Li.
Stále však ide len o hypotézy a na presné pochopenie toho, prečo Mesiac hrdzavie, je potrebných viac údajov. Ešte prekvapivejšie je, že na odvrátenej strane Mesiaca vedci objavili malé množstvo hematitu, ktoré je pravdepodobne príliš ďaleko na to, aby kyslík zo Zeme mohol prejsť magnetickým chvostom planéty až k Mesiacu.
