CAMBRIDGE - Podľa novej štúdie vedcov z Harvardu by malo súčasné opatrenie o dodržiavaní sociálnej vzdialenosti potrvať až do roku 2022. Stane sa tak v prípade, že experti nebudú schopní vyvinúť vakcínu proti COVID-19. Podľa výskumníkov sú jednorazové opatrenia nepostačujúce.
Vo výskume zverejnenom v časopise Science odborníci na infekčné choroby z Harvardskej univerzity modelovali, ako sa môže ochorenie COVID-19 správať po prvom vrchole epidémie. Študovali dynamiku iných bežných ľudských infekcií spojených s koronavírusom, ako sú HCoV-OC43 a HCoV-HKU1. Zistili, že pokiaľ nebude vyvinutá vakcína alebo vhodná alternatíva liečby, do roku 2024 by sa vírus mohol opakovane vracať vo vlnách. Americkí vedci preto odporúčajú, aby kompetentné orgány zaviedli opatrenie o dodržiavaní sociálnej vzdialenosti minimálne do roku 2022.
Z ich výskumu tiež vyplýva, že šírenie COVID-19 pravdepodobne nezastaví ani prichádzajúce teplejšie a slnečnejšie počasie. "Zistili sme, že jednorazové opatrenia týkajúce sa sociálneho odstupu pravdepodobne nepostačujú na stabilizovanie počtu prípadov nákazy vírusom," uviedol Stephen Kissler, hlavný autor štúdie z Harvardského odboru imunológie a infekčných chorôb. Podľa neho by dodržiavanie sociálneho odstupu mohlo byť kľúčom k zníženiu počtu infikovaných osôb.
Experti však rýchlo poukázali na to, že toto opatrenie nie je jedinou možnosťou. Vakcíny či adekvátne spôsoby liečby by rovnako mohli dramaticky znížiť počet infikovaných. Svetová zdravotnícka organizácia ale tvrdí, že čakacia doba na vakcínu sa odhaduje na minimálne rok. Podľa profesora globálneho zdravia na Harvardskej univerzite Ashisha Jha by to mohlo znamenať, že svet sa nedostane do normálu nasledujúcich minimálne 12 až 18 mesiacov.
KORONAVÍRUS Vyslanec WHO prehovoril: Na vakcínu si počkáme, na jeseň začnú len prvé dávky
Profesor Mark Woolhouse, vedúci epidemiológ v oblasti infekčných chorôb z Univerzity v Edinburghu, tento výskum ocenil. Zdôraznil však, že nezohľadňuje možnosť nových sociálnych opatrení, ako napríklad cielené opatrenia týkajúce sa rôznych podskupín obyvateľstva. "Jednou zo slabín štúdie je to, že autori nemodelujú konkrétne sociálne zásahy. Je preto ťažké vyhodnotiť, aké by to mohlo mať následky," poznamenal Woolhouse.
