PRAHA – Pomalé premorenie populácie s cieľom získať kolektívnu imunitu. Taký je plán českých úradov v boji s koronavírusom. Epidemiológ Roman Chlíbek ale upozorňuje na dôležitú vec – protilátky v tele uzdravených pacientov môžu po niekoľkých mesiacoch vyprchať. Nutná je preto vakcína.
Český epidemiológ Roman Chlíbek v rozhovore pre iROZHLAS.cz sa tiež zmienil o tom, čo považuje za najčernejší scenár.
Po prekonaní COVID-19 až dvojročná imunita?
Stále podľa odborníka platí, že po prekonaní ochorenia COVID-19 máme protilátky. Ostáva ale nezodpovedané, koľko tá imunita vydrží. „Teraz sa zisťuje, aká vysoká je koncentrácia protilátok u rôznych skupín ľudí, a modeluje sa, ako dlho vydrží,“ povedal a skonštatoval, že všeobecne starší ľudia si vytvárajú menej protilátok a imunitu majú oslabenú v dôsledku veku. „Dá sa tak predpokladať, že starší človek si vytvorí menej protilátok než mladší človek. Jeho ochrana tak bude po prekonanej infekcii pravdepodobne kratšia v porovnaní s mladými ľuďmi.“
Chlíbek však doplnil, že nie vždy sú mladí ľudia odolnejší voči opätovnej nákaze, lebo tí, ktorí dostali menšiu infekčnú dávku, teda ochorenie COVID-19 malo u nich mierny priebeh, si nevytvorili dostatok protilátok. S imunitou tak na tom zrejme budú podobne, ako straší ľudia s vážnejším priebehom koronavírusu.
„Zjednodušene povedané, mladý človek všeobecne tvorí viac protilátok než starý. My ale vieme, že ľudia s miernym priebehom netvoria toľko protilátok ako ľudia s vážnejším priebehom. Úplne generalizovať sa to nedá. Trúfol by som si ale povedať, že seniori nebudú mať takú dlhodobú a účinnú ochranu ako mladí ľudia. A nebudú tiež natoľko odolní voči prípadnej reinfekcii (opätovné nakazenie, pozn. red.),“ skonštatoval epidemiológ. „Zatiaľ sa ukazuje, že u niektorých jedincov by protilátky mohli chrániť až dva roky,“ dodal.
Z dlhodobého hľadiska sa podľa jeho slov môžeme spoliehať na kolektívnu imunitu, no musí prísť účinná vakcína, aby sme o pár rokov nebojovali s ďalšou vlnou nákazy. „Vakcína je potrebná. Nehľadiac na to, že keď sa príde na to, ako tú vakcínu vyrobiť, tak sa dá prípadne reagovať na mutačné zmeny. Ten vírus totiž môže do budúcna mutovať a môže to byť niečo podobné ako s chrípkou, ktorá sa pravidelne mení. Vakcína sa preto musí obmieňať a človek, ktorý bol očkovaný vlani, nemusí byť tento rok alebo budúci rok chránený,“ objasnil Chlíbek.
Reaktivácia vírusu
Južná Kórea i Japonsko zaznamenali prípady, keď sa pacienti s koronavírusu vyliečili, no krátko na to sa im vírus vrátil. „Áno, to, že úplne nezmizol, je jedna z možných teórií. Druhá je, že títo ľudia si nevytvorili dostatočné množstvo protilátok, ktoré by ich ochránili, a nakazili sa druhýkrát. Stále ale nie je vylúčená možnosť, že keď sa robili nové testy, bol zle vykonaný odber vzoriek a nezachytilo sa miesto, kde sa vírus na sliznici nachádzal a prežíval,“ povedal s tým, že treťou možnosťou je vykonaný ster len z nejakého miesta, kde sa vírus práve vtedy nemusel nachádzať, lebo bol na ústupe.
Chlíbek pokladá za najhorší variant reaktiváciu vírusu. „To znamená, že sme sa vírusu nezbavili, že sa telo nevyčistilo a vírus prežíva na slizniciach a pri poklese imunity sa znovu aktivuje. Pri strese alebo inom ochorení by sa mohol tak začať znovu množiť a robiť problémy. To je asi ten najčernejší variant. Druhá v poradí je možnosť, že si človek nevytvoril dostatok protilátok. To by znamenalo, že sa v priebehu života môže nakaziť opakovane. To by bolo ale potom riešiteľné vakcínou,“ uviedol.
