WASHINGTON - Vesmírne prieskumné vozidlo Curiosity zaznamenalo dve zatmenia Marsu, keď malé mesiace Phobos a Deimos koncom marca prešli popred Slnko iba niekoľko dní po sebe. NASA tvrdí, že toto dvojnásobné zatmenie im pomôže lepšie porozumieť obežným dráham mesiacov. Diskutuje sa tiež o pristátí na Marse.
Marťanské mesiace boli od seba vzdialené niekoľko kilometrov, preto nedošlo k úplnému zatmeniu. Animácia ukazuje, ako každá z planétok prechádza popred Slnko a na nejaký čas vytvorí na Marse čiernu škvrnu. Menšia z nich, Deimos, bola vozidlom Curiosity zaznamenaná 17. marca. O deväť dní neskôr zatienil Slnko väčší Phobos, široký asi 11,5 kilometra.
Vedci tvrdia, že dáta z pozorovania zatmení im pomôžu lepšiu porozumieť obežným dráham takýchto malých mesiacov. Prostredníctvom detailného pozorovania budú môcť určiť podrobnosti o každom orbite. "Tieto dráhy sa neustále menia v reakcii na gravitačný ťah Marsu, Jupiteru alebo každého marťanského mesiaca, ktorý putuje na druhú stranu," uviedol Mark Lemmon z Texas A&M University.
Podľa údajov NASA Curiosity zachytilo v priebehu roku osem zatmení, ktoré spôsobil Deimos. Na druhej strane, Phobos zatienil Slnko až štyridsaťkrát. "Zatmenia, východy a západy Slnka či poveternostné javy - vďaka tomu pôsobí Mars na ľudí reálne," doplnil Lemmon. Čoskoro sa robotickí prieskumníci na Marse spoja s ľudskými kozmonautmi. V roku 2033 chce totiž NASA zrealizovať pristátie na Marse, ale aby sa to podarilo, musí urýchliť časti programu, ktorého veľkou časťou je aj Mesiac, poznamenal pracovník agentúry.
