LONDÝN - Keď mal najobávanejší vodca ZSSR Josif Stalin svoje dni pred sebou už zrátané, prvýkrát od mozgovej porážky otvoril oči a pozrel sa na miestnosť plnú ľudí. Jeho dcéra Svetlana opísala vo svojej autobiografii tento okamih posledného vzdoru veľmi emotívne. "Zrazu zdvihol ľavú ruku, ako keby ukazoval na niečo hore a zniesol na nás všetkých prekliatie. To gesto bolo nepochopiteľné a plné hrozby," povedala. Potom muž, ktorý tvrdo vládol Sovietskemu zväzu takmer 30 rokov, zomrel.
Jurij (67) objavil šokujúce tajomstvo svojej rodiny: Je vnukom najobávanejšieho diktátora ZSSR?
Posledné dni Stalina odhaľujú veľa o skutočnom živote diktátora, ktorý poslal na smrť milióny nevinných a ktorému sa napokon stal osudným strach z neho. Večer 28. februára 1953 si vodca ako veľký filmový fanúšik povolal štyroch najbližších z vnútorného kruhu do svojho súkromného kina v Kremli. Jeho zástupca Georgij Malenkov, bezpečnostný šéf Lavrentij Berija, minister obrany Nikolaj Bulganin a budúci vodca Nikita Chruščov sa po filme presunuli do Stalinovej vily na predmestí Moskvy, kde večerali a popíjali. Išlo o bežnú udalosť, a to napriek tomu, že veľa členov politbyra nakoniec skončilo popravených či zavraždených. Podľa Chruščova po stretnutí so Stalinom nikto nevedel, či sa vráti domov živý.
V túto sobotu mal však diktátor dobrú náladu a jeho kolegovia od neho odišli až v skorých ranných hodinách. V nedeľu však v Stalinových súkromných izbách bolo dlho ticho. Napriek tomu, že zamestnanci začali byť znepokojení, v súlade s prísnymi inštrukciami, zakazujúcimi vstupovať do vodcovej spálne, nepodnikli vôbec nič. Nakoniec sa až o desiatej v noci odvážila dlhoročná slúžka zistiť, čo sa stalo. Stalina našla ležať na podlahe v kaluži moču a neschopného hýbať sa a hovoriť. Malenkov, Berija a Chruščov boli privolaní späť do vily, kde našli Stalina presunutého na pohovku v hlbokom spánku. Na scéne sa však doteraz neobjavili žiadni zdravotníci.
Stalin mal patologický strach z lekárov, a tak nečudo, že nikto nechcel zbytočne popudiť vodcu, ak by neoprávnene privolal zdravotníka. Konzílium sa zišlo až na ďalší deň a Chruščov neskôr spomínal, ako sa lekár triasol pri vyšetrovaní, pretože sa bál chybnej diagnózy alebo obvinenia z jeho smrti. Doktori potvrdili, že Stalin utrpel ťažkú mŕtvicu, ktorá ho zanechala ochrnutého na pravej časti tela a spôsobila bezvedomie. Výbor odporučil, aby mu k ušiam priložili osem pijavíc, ktoré by pomohli znížiť krvný tlak, dali mu klystír a vybrali falošné zuby. Pripustili však, že smrť je pravdepodobne nevyhnutná.
Rýchly zásah lekárov by mohol znamenať zmiernenie jeho utrpenia a predĺženie života, ale strach desiatok zamestnancov vily a najbližších politických spolupracovníkov, ktorí sa báli dôsledkov, ich zastavil pri okamžitom konaní a privolaní pomoci. Namiesto toho, keď vodca umieral, vnútorný okruh už spriadal plány, čo bude ďalej a ako verejnosť pripraviť na jeho smrť. Stalin napokon zomrel 5. marca 1953. O niekoľko dní sa konal štátny pohreb v Moskve, ktorého sa zúčastnili státisíce ľudí a potom sa začala vo vnútornom okruhu bitka o moc, napísal vo svojej knihe Posledné dni Stalina Joshua Rubenstein.
