PRAHA - Práve v týchto dňoch uplynulo prvé výročie jedného z prvých míľnikov utečeneckej vlny do Európy - potopenia lode s viac ako osemsto migrantmi z Líbye. V tejto súvislosti vám prinášame základné fakty o utečeneckej kríze, ktorá trvá doteraz.
Utečenecká kríza je označovaná za najväčšiu migračnú a humanitárnu krízu starého kontinentu od druhej svetovej vojny. V centre pozornosti svetovej verejnosti je od vlaňajšieho apríla, keď Talianska požiadalo EÚ o zvolanie mimoriadneho summitu. Talianska žiadosť bola reakciou na smrť asi 1200 ľudí, ktorí v apríli zahynuli pri líbyjskom pobreží počas snahy dostať sa do Európy.
V roku 2015 dorazilo do Európy podľa údajov Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) viac ako 1,1 milióna ľudí, väčšina z nich zamierila do Nemecka. Zhruba polovicu prichádzajúcich tvorili utečenci zo Sýrie, asi 20 percent bolo z Afganistanu a 7 percent z Iraku. 58 percent tvorili muži, 17 percent ženy a zvyšok deti. Pri pokuse dostať sa do Európy podľa IOM zahynulo viac ako 3700 osôb. Od začiatku roku 2016 dorazilo na náš kontinent ďalších asi 173-tisíc utečencov.
VIDEO Rozhnevaný farmár šokoval celý internet: Migranti na neho museli zavolať políciu
Na prelome februára a marca bola najviac využívaná takzvaná balkánska trasa, ktorá viedla cez Turecko a grécke ostrovy, kam sa utečenci dostávajú na člnoch, cez Macedónsko, Srbsko, Chorvátsko, Slovinsko a Rakúsko. Cieľovou krajinou bolo hlavne Nemecko. Táto trasa pôvodne viedla cez Maďarsko, ktoré ale na svojich hraniciach so Srbskom a neskôr aj s Chorvátskom plot. Mnohé krajiny na tejto trase sprísnili kontroly na hraniciach a podmienky na priznanie azylu.
Stredozemná trasa vedie z krajín ako je Líbya, Tunisko alebo Maroko cez Stredozemné more hlavne do Talianska. Ďalšími tranzitnými krajinami je Španielsko či Malta. Utečenci časo vyplávajú na nekvalitných lodiach a pravidelne sa stáva, že sa plavidlá spolu s nimi potopia. Najpočetnejšou skupinou na balkánskej trase sú Sýrčania, nasledujú migranti z Afganistanu, Iraku a Pakistanu. Cez Stredozemné more putujú do Európy utečenci hlavne z Eritrey, Nigérie, Somálska a Sudánu.
Únijné krajiny sa vlani dohodli na mimoriadnom prerozdelení najprv 40-tisíc a potom ďalších 120-tisíc sýrskych, irackých a eritrejských žiadateľov o azyl z Talianska a Grécka. Ale zatiaľ ich podľa tohto pravidla bolo presťahovaných z preťaženého juhu EÚ hlavne na sever únie len niekoľko stoviek. Hoci sa krajiny EÚ na prerozdelení dohodli napriek odporu Slovenska, Česka, Maďarska a Rumunska, iba pätnásť členských štátov začalo mechanizmus uvádzať do praxe. Európsky parlament 12. apríla vyzval členské krajiny k solidarite, Európska komisia chystá zmenu pravidiel, podľa ktorých sa rozhoduje o žiadostiach o azyl.
Vyšehradská skupina (V4 - Slovensko, Česko, Poľsko a Maďarsko) po februárovom rokovaní v Prahe podporila celoeurópske riešenie migračnej krízy a nejednala o záložnom pláne, ktorý počítal s uzavretím severnej hranice Grécka. Ministri vnútra krajín Vyšehradu už tento rok v januári opäť odmietli povinné kvóty pre prerozdeľovanie utečencov.
Najhlasnejším zástancom pomoci utečencom je nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá ale za to žne kritiku aj v rodnom Nemecku, kde na ňu bolo podaných niekoľko žalôb za vlastizradu. Nemecko, kam vlani podľa oficiálnych štatistíck prišlo takmer 1,1 milióna migrantov, však kvôli ich náporu začalo čiastočne svoj postoj k utečencom meniť.
