DUBLIN - Nikto nevie, koľko presne žien žilo v priebehu dejín v prestrojení za mužov, či už kvôli osobným preferenciám alebo jednoducho preto, aby prežili. Dva najlepšie zdokumetované ľudské príbehy však patria Írkam Jennie Hodgersovej a Margaret Ann Bulkleyovej. Ich osoudy stoja za zmienku.
Jennie Hodgers/Albert Cashier
Jennie Hodgersová, hrdinka americkej občianskej vojny, sa narodila v írskom Clougherheade v roku 1843 a ako mladé dievča emigrovala do USA. O jej raných rokoch sa toho veľa nevie, ale za muža sa začala prezliekať už dlho predtým, že než sa začala vojna. Do tej narukovala dňa 6. augusta 1862 ako člen 95. illinoiskej pechoty Albert Cashier.
Nebola jediná. Odhady hovoria, že najmenej 400 žien bojovalo na oboch stranách konfliktu - niektoré kvôli vlastenectvu, iné aby mohli byť so svojimi manželmi či bratmi, ďalšie kvôli stálemu príjmu, a ak prežili, tak aj dôchodku. Hovorí sa, že mnoho si radšej vybralo nebezpečenstvo bojiska a odhalenia, ako žiť v chudobe a mať obmedzené možnosti slobodných žien.
Našťastie pre ne išlo o časy, kedy do armády vstupovali mladí chlapci klamúci o svojom veku, takže Hodgersovej malá postava a hladká pleť ľahko unikli pozornosti. Neexistuje žiadny záznam, že niekto spochybnil Hodgersovej pohlavie, ale zato vynikala ako príkladný vojak, ktorý sa do 17. augusta 1865 zúčastnil viac ako 40 bitiek a šarvátok.
Najnovší príspevok o Albertovi Cashierovi v The New York Times uvádza, že sa mu podarilo ujsť zo zajatia vo Vicksburgu, keď strážnemu vytrhol zbraň a utiekol pred prenasledovateľmi. V inom prípade čelil otvorenej nepriateľskej paľbe, ale aj tak vyliezol na strom a znova zavesil vlajku svojho práporu, ktorá spadla nadol.
Po vojne žila Hodgersová pod Cashierovou identitou takmer 50 rokov. Usadila sa v mestečku Saunemin a prešla radom zamestnaní. Pracovala ako poľnohospodársky robotník, údržbár a neskôr ako šofér senátora Ira Lisha. Pri autonehode si zranila nohu a lekár, ktorý ju ošetroval, odhalil jej tajomstvo. Súhlasil však, že ho udrží v tajnosti.
Hodgersovú ale na sklonku života postihla demencia a v roku 1913 ju umiestnili do štátnej nemocnice pre duševne chorých, kde personál zistil, že je žena, keď sa ju snažil vykúpať. Jej príbeh sa dostal do tlače a vyvolal obrovský záujem. Po pol storočí, kedy žila ako muža, bola nútená nosiť ženské šaty, čo pravdepodobne ešte viac podlomilo jej duševný stav.
Po jej smrti v októbri 1915 ju pochovali v jej vojenskej uniforme a pod náhrobným kameňom s nápisom "Albert D.J. Cashier, Co. G 95Ill. Inf."
Margaret Anne Bulkley / Dr James Barry
Doktor James Barry bol vážený vojenský chirurg britskej armády, ktorý to dotiahol až k hodnosti generálneho inšpektora vojenských nemocníc. Medzi jeho kariérne úspechy patrilo zlepšenie podmienok pre zranených vojakov a prvý pôrod cisárskym rezom v Afrike, pri ktorom prežila matka aj dieťa.
Po jeho smrti v roku 1865 sa zistilo, že doktor Barry bola v skutočnosti žena - prvá žena na Britských ostrovoch s kvalifikáciou lekára.
Doktor Barry sa narodil ako Margaret Ann Bulkleyová v Írsku okolo roku 1790. Bola druhým dieťaťom Jeremiaha a Mary-Ann Bulkleyovcou. Keď jej otec skončil vo väzení a brat kamsi zmizol, boli ona s matkou ponechané samy na seba.
Historici na základe korešpondencie s rodinným právnikom došli k záveru, že sa Margaret v roku 1809 preobliekla za chlapca a prijala meno James Barry. S matkou sa plavila do Škótska, kde sa zapísala na lekársku fakultu na univerzite v Edinburghu. Odvtedy žila ako muž.
V roku 1812 sa presťahovala do Londýna, kde pokračovala v štúdiu. V roku 1813 prijala miesto na Royal College of Surgeons v Anglicku. Ako kvalifikovaný lekár precestovala celý svet. Dostala sa aj na Maurícius, Trinidad a Tobago, Maltu, Korfu, do Západnej Indie, Jamajky či Kanady.
