PEKING - Túto jednoduchú báseň plnú emócií napísala neznáma Američanka a k životu ju opäť priviedol istý čínsky umelec, vďaka ktorému máme aj my možnosť zahĺbiť sa do všedných myšlienok, majúcich však hlboký zmysel. Hoci o nej neexistujú žiadne podrobnosti, vie sa aspoň toľko, že sa volá: "Ale ty si to neurobil" a patrí medzi tie diela, ktoré nenechajú jediné oko suché.
Pamätáš si ten deň, keď si mi požičal svoje novučičké auto a ja som s ním nabúrala?
Myslela som si, že ma zabiješ. Ale ty si to neurobil.
Pamätáš si ten deň, keď som ti pozvracala jahodovým koláčom tvoj nový koberec?
Myslela som si, že ma znenávidíš. Ale ty si to neurobil.
Pamätáš si ten deň, keď som ťa vytiahla na pláž a skutočne začalo pršať, tak ako si povedal?
Myslela som si, že povieš: "Vravel som ti to". Ale ty si to neurobil.
Pamätáš si ten deň, keď som flirtovala so všetkými tými chlapmi, aby si žiarlil a ty si naozaj žiarlil?
Myslela som si, že ma opustíš. Ale ty si to neurobil.
Pamätáš si ten deň, keď som ti zabudla povedať, aby si si na večierok vzal formálne oblečenie a ty si prišiel v džínsoch?
Myslela som si, že ma necháš samu. Ale ty si to neurobil.
Áno, bolo veľa vecí, ktoré si neurobil,
ale všetko si to zniesol,
ľúbil si ma,
ochraňoval ma.
Bolo tu veľa veľa vecí, ktorými som sa ti chcela odvďačiť,
keď sa vrátiš z Vietnamu.
Ale ty si to neurobil.
(Autorkou básne je Američanka, ktorej muž bol povolaný do armády a poslaný do Vietnamu v čase, keď ich dcérka mala štyri roky. Odvtedy mali iba jedna druhú. Neskôr jej manžel, nanešťastie, zahynul na bojovom poli. Ovdovela a do smrti žila sama. Báseň našla dcéra v jej pozostalosti.)
