Fosília zo Svalbardu ukrývala nečakané tajomstvo: Vedci rozlúštili záhadu morského predátora

Ako informuje poľský portál o2.pl, na výskume sa podieľali vedci z Poľska, Francúzska a Číny. Výsledky publikovali vo vedeckom časopise Biological Reviews. Fosília patrí novému druhu morského plaza, ktorý dostal meno Ammonitritor scientiacivium. Jeho názov možno voľne preložiť ako „drvič amonitov“ a odkazuje na potravu, ktorú tieto živočíchy pravdepodobne vyhľadávali.

Lebka ukrývala kľúč k dávnej záhade

Výnimočný nález tvorí lebka dlhá približne 20 centimetrov, ktorá sa zachovala spolu s priľahlými krčnými stavcami. Ide o prvú trojrozmerne zachovanú lebku zástupcu skupiny omfalozauridov, vďaka čomu mohli vedci podrobnejšie preskúmať ich stavbu tela a evolučné vzťahy.

Omfalozaury obývali moria približne pred 250 až 237 miliónmi rokov. Mali krátke ňufáky, ktorých predná časť bola bez zubov. V čeľustiach sa nachádzali početné rady drobných, kupolovitých zubov, vhodných na drvenie tvrdých schránok morských bezstavovcov. Vedci sa preto domnievajú, že ich hlavnou potravou mohli byť amonity.

Pri pohybe vo vode im pomáhali dlhé predné plutvy a chvosty. Ich veľkosť sa výrazne líšila. Najmenšie jedince merali približne jeden meter, zatiaľ čo najväčšie mohli dorásť až do dĺžky deviatich metrov.

Fosíliu objavili už v roku 2010

Príbeh nálezu sa začal v roku 2010 na svahu hory Vikinghogda na Svalbarde. Lebka sa nachádzala v rozbitej konkrecii, teda v guľovitom útvare vytvorenom v hornine. Francúzski paleontológovia jej spočiatku nevenovali výraznejšiu pozornosť, pretože v tom čase boli lebky omfalozaurov len slabo preskúmané.

Zlom nastal v roku 2021. Doktor Andrzej Wolniewicz z Ústavu paleobiológie Poľskej akadémie vied dostal fotografie exponátu, ktorý bol vystavený medzi fosíliami. Až vtedy sa ukázalo, aký významný môže byť tento nález. Po rozpoznaní jej významu nadviazal poľský vedec spolu s čínskymi kolegami kontakt s francúzskymi paleontológmi. Spoločný výskum napokon viedol k opisu nového rodu a druhu morského plaza.

Neboli predkami ichtyosaurov

Analýza potvrdila blízku príbuznosť omfalozaurov s ichtyosaurami, teda morskými plazmi, ktorých telo sa prispôsobilo životu vo vode a pripomínalo ryby. Výsledky však zároveň vyvrátili staršiu predstavu, že omfalozaury mohli byť ich obojživelnými predkami. Podľa vedcov išlo o špecializované živočíchy, ktoré žili na otvorenom mori. Ich telesná stavba aj zuby naznačujú, že boli dobre prispôsobené na lov a drvenie schránok morských bezstavovcov, najmä amonitov.

Doteraz vedci poznali predovšetkým neúplné pozostatky omfalozaurov z obdobia raného a stredného triasu. Našli ich v Spojených štátoch, na Svalbarde aj v Poľsku. V poľskom lome na vápenec v Strzelciach Opolských sa napríklad podarilo objaviť časť čeľuste so zubami. Nová fosília je zároveň jedinou lebkou omfalozaurida nájdenou na Svalbarde počas približne storočia výskumu morských plazov na tomto súostroví.

Čo prezrádza nález o obnove života v oceánoch?

Objav má význam aj pre pochopenie obdobia po masovom vymieraní na konci permu, ktoré zásadne zasiahlo život na Zemi. Podľa vedcov mohol široký geografický výskyt omfalozaurov v ranom triase naznačovať, že morské ekosystémy sa po tejto katastrofe obnovovali pomerne rýchlo.

Výskum tak nepriniesol iba odpoveď na otázku, s ktorými dávnymi plazmi boli omfalozaury príbuzné. Ukázal aj to, ako môže jediná dobre zachovaná fosília zmeniť pohľad na evolúciu morských živočíchov a na vývoj života v oceánoch pred stovkami miliónov rokov.