Trump vulgárne urazil európsku krajinu: Zas.aná diera! TOTO mu na nej vadí

Americký prezident Donald Trump sa v nedeľu 25. októbra ostro pustil do Nórska, ktoré počas predvolebného zhromaždenia označil vulgárnym výrazom. Svoje vyjadrenie spojil s tým, že mu Nórsky Nobelov výbor neudelil Nobelovu cenu za mier. Pred priaznivcami v meste Port Huron v americkom štáte Michigan dokonca vyhlásil, že v Spojených štátoch nechce prisťahovalcov z Nórska. Jeho slová zazneli počas prejavu venovaného okrem iného migrácii a blížiacim sa voľbám do Kongresu. Prezident pritom neoznámil žiadne konkrétne opatrenie, ktoré by nórskym občanom zakazovalo vstup do krajiny.

O Trumpových výrokoch informovala agentúra Reuters, ktorej reportér sledoval nedeľné zhromaždenie priamo v Michigane. Prezident počas vystúpenia pripisoval nedávne nepokoje vo Francúzsku prisťahovalectvu a následne hovoril o tom, z ktorých krajín by Spojené štáty mali prijímať migrantov. V tejto súvislosti spomenul aj Nórsko, hoci patrí medzi dlhoročných amerických spojencov. Jeho odmietavý postoj k nórskym prisťahovalcom pritom nesúvisel s bezpečnostnými ani ekonomickými otázkami. Ako dôvod uviedol výlučne to, že nezískal Nobelovu cenu za mier.

Nórsko označil za „zas*anú dieru“

„Pretože som nedostal Nobelovu cenu, nechcem nikoho z Nórska,“ vyhlásil Trump počas prejavu. Následne pridal ešte ostrejšie slová: „Nórsko sa vlastne stalo zas*anou dierou.“ V angličtine použil spojenie shit house country, ktorým v minulosti označoval aj iné štáty. Jeho vyjadrenie vyvolalo pozornosť predovšetkým preto, že vulgárnu urážku spojil s vlastným sklamaním z rozhodnutia Nobelovho výboru.

Podľa Reuters Trump už v minulosti použil podobné označenie v súvislosti s Haiti, Líbyou, Somálskom či Jemenom. Tentoraz však jeho terčom nebola krajina zmietaná ozbrojeným konfliktom alebo dlhodobou politickou nestabilitou, ale ekonomicky vyspelý európsky štát. Nórsko je navyše zakladajúcim členom Severoatlantickej aliancie a významným partnerom Spojených štátov v oblasti obrany a bezpečnosti. Prezidentove slová preto predstavujú ďalší prípad, keď sa jeho verejné vyjadrenia dostali do rozporu s tradične blízkymi vzťahmi Washingtonu a Osla.

Zároveň však treba rozlišovať medzi politickým prejavom a skutočným rozhodnutím amerických úradov. Trump síce vyhlásil, že Nórov v Spojených štátoch nechce, podľa dostupných informácií však jeho administratíva neprijala žiadne nové pravidlá obmedzujúce prisťahovalectvo z Nórska. Nešlo teda o oficiálne oznámenie zákazu vstupu, ale o prezidentov výrok pred jeho priaznivcami. Prípadné zmeny imigračnej politiky by si vyžadovali konkrétne rozhodnutia príslušných amerických úradov.

Nobelovu cenu získala juhoafrická právnička

Príčinou Trumpovej nespokojnosti je výsledok tohtoročného udeľovania Nobelovej ceny za mier. Nórsky Nobelov výbor 9. októbra oznámil, že laureátkou za rok 2026 sa stala juhoafrická právnička a bývalá vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Navanethem „Navi“ Pillayová. Ocenil ju za dlhoročné úsilie o presadzovanie mieru, medzinárodného práva a spravodlivosti. Výbor vyzdvihol predovšetkým jej prácu pri presadzovaní zodpovednosti za vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu.

Pillayová sa narodila v roku 1941 v juhoafrickom Durbane a svoju profesionálnu kariéru začínala v období apartheidu. Ako právnička zastupovala ľudí vystavených rasovej diskriminácii a neskôr sa stala sudkyňou juhoafrického najvyššieho súdu. Pôsobila tiež na Medzinárodnom trestnom tribunáli pre Rwandu, kde sa podieľala na rozvoji medzinárodného trestného práva. V rokoch 2003 až 2008 bola sudkyňou Medzinárodného trestného súdu a následne až do roku 2014 zastávala funkciu vysokej komisárky OSN pre ľudské práva.

Podľa Organizácie Spojených národov patrí Pillayová medzi významné osobnosti medzinárodnej justície. Venovala sa ochrane ľudských práv, vyšetrovaniu závažných zločinov a posilňovaniu medzinárodného právneho poriadku. V posledných rokoch viedla aj nezávislú vyšetrovaciu komisiu OSN zaoberajúcu sa situáciou na okupovaných palestínskych územiach a v Izraeli. Nobelov výbor pri jej ocenení zdôraznil, že trvalý mier nemožno oddeliť od spravodlivosti a dodržiavania medzinárodného práva.

Trump tvrdí, že ukončil osem vojen

Americký prezident reagoval na rozhodnutie Nobelovho výboru kriticky už krátko po oznámení laureátky. Opakovane vyhlasoval, že Nobelovu cenu za mier si zaslúži práve on, pretože podľa vlastných slov prispel k ukončeniu ôsmich vojen. Spochybňoval tiež význam ocenenej právničky a tvrdil, že o nej nikdy nepočul. Svoje diplomatické aktivity prezentoval ako mimoriadne úspechy, ktoré podľa jeho názoru neboli dostatočne ocenené.

Trumpove tvrdenia o ukončení ôsmich vojen však treba vnímať ako jeho vlastné hodnotenie zahraničnopolitických výsledkov. Nie všetky konflikty, na ktoré sa odvoláva, sa skončili trvalými mierovými dohodami a v niektorých prípadoch išlo skôr o prímeria alebo diplomatické sprostredkovanie. Prezident napriek tomu považuje svoje úsilie za dôvod na udelenie Nobelovej ceny. Skutočnosť, že ju tento rok získala Pillayová, preto opakovane kritizuje aj na verejných vystúpeniach.

Začiatkom októbra Trump dokonca označil rozhodnutie neudeliť mu cenu za nezmazateľnú škvrnu na povesti Nórska. Jeho nedeľný prejav v Michigane tak nebol prvou kritikou tohtoročného výsledku, ale ďalším pokračovaním sporu, ktorý prezident vedie vo verejnom priestore. Tentoraz však prekročil hranicu kritiky samotného ocenenia a svoj hnev obrátil proti celej krajine. Do vyjadrení navyše zahrnul aj nórskych občanov, ktorí by sa chceli prisťahovať do Spojených štátov.

Nórska vláda o laureátovi nerozhoduje

Trumpove výroky majú pritom zásadný háčik. Nobelovu cenu za mier totiž neudeľuje nórska vláda, ale nezávislý päťčlenný Nórsky Nobelov výbor. Jeho členov vymenúva nórsky parlament, pri výbere laureátov však výbor rozhoduje samostatne. Nórsky premiér ani minister zahraničných vecí nemajú právomoc určovať, kto prestížne ocenenie získa.

Nezávislosť výboru pripomenula aj nórska vláda vo svojom oficiálnom vyhlásení z 9. októbra. Premiér Jonas Gahr Støre vtedy zablahoželal Pillayovej k oceneniu a vyzdvihol jej celoživotnú prácu v oblasti medzinárodného práva a ľudských práv. Vláda zároveň výslovne uviedla, že Nobelov výbor je nezávislý od parlamentu aj kabinetu. Trumpovo pripisovanie zodpovednosti celému Nórsku preto nezodpovedá spôsobu, akým sa o cene rozhoduje.

Nobelova cena za mier má pritom s Nórskom osobitné historické spojenie. Na rozdiel od ostatných Nobelových cien, ktoré sa udeľujú vo Švédsku, o mierovom ocenení rozhoduje výbor pôsobiaci v Osle. Vyplýva to z poslednej vôle švédskeho vynálezcu Alfreda Nobela, ktorý určil spôsob udeľovania jednotlivých cien. Slávnostné odovzdávanie Nobelovej ceny za mier sa tradične koná 10. decembra v nórskej metropole.

Urážka jednej z najbohatších krajín sveta

Trumpove slová vyvolávajú pozornosť aj vzhľadom na ekonomické postavenie Nórska. Škandinávska krajina patrí podľa údajov Medzinárodného menového fondu medzi štáty s najvyšším hrubým domácim produktom na obyvateľa. Je významným producentom ropy a zemného plynu a zároveň spravuje jeden z najväčších štátnych investičných fondov na svete. Ten investuje príjmy z energetického priemyslu do zahraničných akcií, dlhopisov a nehnuteľností s cieľom zabezpečiť dlhodobé financovanie verejných výdavkov.

Len za prvý polrok 2026 vykázal nórsky štátny investičný fond rekordný zisk približne 1,75 bilióna nórskych korún, čo v prepočte predstavovalo asi 184 miliárd amerických dolárov. Nórsko zároveň zohráva dôležitú úlohu pri zásobovaní Európy energiami a patrí medzi aktívnych podporovateľov Ukrajiny. Jeho vzťahy so Spojenými štátmi sa dlhodobo opierajú o bezpečnostnú spoluprácu v rámci NATO aj o hospodárske partnerstvo. Trumpova slovná urážka tak smerovala proti krajine, s ktorou Washington udržiava úzke spojenecké vzťahy.

Nórske ministerstvo zahraničných vecí ani zástupcovia Nobelovho výboru bezprostredne na nedeľné výroky nereagovali. Reuters uviedla, že obe inštitúcie požiadala o stanovisko mimo bežných pracovných hodín, odpoveď však do vydania správy nedostala. Zatiaľ preto nie je jasné, či Oslo prezidentove slová oficiálne okomentuje. Rovnako nie sú známe žiadne konkrétne diplomatické alebo politické dôsledky jeho vystúpenia.

Trumpov nedeľný prejav tak opäť otvoril otázku, do akej miery jeho sklamanie z Nobelovej ceny ovplyvňuje verejné vyjadrenia na adresu spojeneckých krajín. Prezident svoju nespokojnosť tentoraz neobmedzil na kritiku členov Nobelovho výboru, ale vulgárne označil celé Nórsko a odmietol jeho potenciálnych prisťahovalcov. Hoci zatiaľ nejde o zmenu americkej politiky, jeho slová ukázali, že spor o prestížne ocenenie sa preniesol aj do predvolebnej kampane v Spojených štátoch.