LONDÝN - V čase, keď išiel slávny Titanic ku dnu, by sa asi ťažko dalo nájsť niečo, čo by aspoň čiastočne dokázalo upokojiť na smrť vydesených pasažierov. Niečo však predsa len. Bolo to malé hracie prasiatko, z ktorého vychádzala pomalá, priam až uspávajúca melódia.
Edith Rosenbaumová mala 32 rokov a pracovala ako módna novinárka, keď v apríli 1912 nastupovala na "nepotopiteľnú" loď Titanic. So sebou mala okrem iných vecí aj hracie prasiatko, ktoré dostala od mamy. Bolo vyrobené z dreva a pokryté skutočnou prasacou srsťou.
Keď parník narazil do ľadovca, bola mladá žena práve vo svojej kajute. Neskôr sa jej podarilo zohnať miesto v záchrannom člne, do ktorého si so sebou vzala aj svoj talizman. Práve jeho melódia znela v čase, keď sa okolo nich topili desiatky ľudí. Aspoň sčasti tak upokojila inak veľmi vystrašené deti, ktoré boli tiež v člne.
Odvtedy sa hračka stala Rosenbaumovej verným spoločníkom, až dokým v roku 1975 nezomrela.
V roku 2003 sa rozbité prasiatko dostalo do britského Národného námorného múzea, kde ho nedávno jeho pracovníci opravili. Verejnosť si tak vďaka nim opäť môže vypočuť autentickú nahrávku, ktorá sa spája s lodnou tragédiou.
"Znie nádherne. Keď sme ju prvýkrát počuli, veľmi nás to dojalo. Pár nôt síce v skladbe chýba, lebo niektoré zo zúbkov sú poškodené, ale inak je pieseň bezchybná," povedal kurátor múzea Rory McEvoy portálu Huffington Post.
A o akú melódiu vlastne ide? Zložil ju francúzsky skladateľ Charles Borel-Clerc niekoľko rokov predtým než sa potopil Titanic a dostala názov La Sorella.
