Hrabko o výsledkoch volieb: Zmena županov neprišla, všetky strany nájdu dôvod na oslavu

Podľa Hrabka bola kampaň do regionálnych volieb prekrytá aj témami aktuálnej politiky, akou bolo napríklad schvaľovanie štátneho rozpočtu alebo odvolanie ministra životného prostredia. Hoci sa kandidáti na predsedov samosprávnych krajov snažili kampaň najmä v posledných týždňoch zintenzívniť, podľa neho nedokázali vyvážiť svoj handicap v porovnaní s aktuálnymi predsedami vyšších územných celkov (VÚC). „Siedmi z ôsmich županov dosiahli lepší volebný výsledok ako pred štyrmi rokmi,“ upozornil Hrabko. Výnimkou z tohto trendu je len košický predseda VÚC Rastislav Trnka, ktorý kandidoval ako nezávislý a viedol ťažký súboj o obhajobu svojej funkcie s Mariánom Porvažníkom s podporou širokej koalície opozičných strán.

Vysoký volebný výsledok Milana Mazureka (Republika) v Prešovskom samosprávnom kraji bol podľa Hrabka spôsobený aj podporou voličov Smeru-SD, ktorého kandidátka Judita Laššáková odstúpila z volebného súboja. „Voliči Smeru určite nepodporovali pána Majerského,“ konštatoval Hrabko. Na margo politického signálu regionálnych volieb smerom k voľbám parlamentným Hrabko povedal, že ich výsledky sú dobrým východiskom pre všetky parlamentné strany, tak koaličné, ako aj opozičné. „Každý sa bude cítiť ako víťaz, a to im netreba v žiadnom prípade brať,“ uzavrel Hrabko.

Každá strana bude tvrdiť, že voľby pre ňu dopadli úspešne

V reakciách na výsledky spojených regionálnych a komunálnych volieb budú všetky relevantné koaličné aj opozičné strany tvrdiť, že voľby pre nich dopadli úspešne. Každá strana to podporí aj svojou vlastnou interpretáciou volebných štatistík. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko. Očakáva to na základe skúseností z predchádzajúcich volieb. Každá strana sa podľa neho sústredí na tie parametre, v ktorých uspela, či už to budú predsedovia samosprávnych krajov, poslanci, primátori alebo starostovia. „Keď im to bude vyhovovať, budú uvádzať percentá a keď im to bude vyhovovať inak, budú uvádzať presný počet hlasov, ktoré ich kandidát získal,“ povedal.

Samotnú udalosť komunálnych a regionálnych volieb podľa Hrabka čoskoro prekryjú iné, aktuálnejšie politické témy. Strany však podľa neho budú analyzovať výsledky komunálnych a regionálnych volieb aj interne, aby ich mohli využiť v predvolebnej kampani do parlamentných volieb. „Môžeme očakávať aj nárast volebných sťažností,“ povedal Hrabko. Sťažovať sa podľa neho môže aj prokuratúra, keďže niektoré samosprávy nevyhoveli jej protestom vzhľadom na stanovenie volebných okrskov.

V komunálnych voľbách sa podľa neho uplatnila stratégia oslovovania voličov s poukazom na celoštátne témy a parlamentné voľby, ktorú využil napríklad primátor Bratislavy Matúš Vallo (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, SaS, Demokrati), ako aj taktika orientácie na vyslovene komunálne témy, ktorá priniesla víťazstvo v Košiciach starostovi Ladislavovi Lörincovi (Košická strana). „Parlamentné opozičné strany neboli jednotné, postavili vlastne dvoch kandidátov. A to je, ako sa hovorí, kde sa dvaja bijú, tretí zvíťazí, a pán Lörinc to dokázal,“ konštatoval Hrabko.

Na otázku, či sa spojenie regionálnych a komunálnych volieb osvedčilo, Hrabko odpovedal, že to bolo v prvom rade politické rozhodnutie. „Komunálnym voľbám to skôr ublížilo, ale župným pomohlo,“ pripomenul, že spojenie malo za následok zvýšenie účasti voličov na regionálnych voľbách.