Mojich 122 cm mi k životu stačí!

„Keď som bol mladší, mnohokrát som si aj poplakal, že nikdy nebudem taký vysoký ako väčšina ľudí okolo mňa,“ vraví M. Sabol. Jeho rodičia ho ani nechceli dať do školy. Báli sa, že spolužiaci si z neho budú uťahovať. „Zapísali ma do nej až na naliehanie dedinského učiteľa,“ spomína muž, ktorý si pravdepodobne pre svoj nižší vzrast nikdy nenašiel manželku. „Pokúšal som sa o to mnohokrát, ale neúspešne,“ prezrádza. Stal sa aj obeťou prepadnutia.

„Vrhli sa na mňa výrastkovia, asi si mysleli, že si so mnou ľahko poradia. Ale tak som začal kričať, že hneď zutekali,“ prezradil svoj recept na obranu Mikuláš Sabol. Na ťažký život sa nesťažuje. „Až v poslednom čase sa mi zdajú všetky schody akési vysoké,“ usmieva sa muž, ktorý sa vyučil za hodinára a tomuto povolaniu zasvätil svoj život. Pred dvomi rokmi však utrpel úraz. Keď chcel dočiahnuť predmet, ktorý bol príliš vysoko, postavil sa na stoličku a pod ňu si dal podložku. Labilná pomôcka sa prevrátila.

„Odvtedy ma pobolieva noha. Našťastie mám skvelého pomocníka Mariána Luterančíka (51), ktorý mi príde navariť a pomôže aj s domácimi prácami. Neviem, ako by som si bez neho poradil,“ zamýšľa sa M. Sabol, ktorého už nižší vzrast netrápi. „V mojom veku, na rozdiel od mladosti, som vďačný za každý deň, ktorý som na svete,“ vyznal sa M. Sabol.