Voľby v USA 
Rusi na MS 
Ministerstvo ŽP 
Adéla Jergová 
Vladimír Putin 
Robert Fico 
Energopomoc 
Vojna na Ukrajine 
HULL - Keď sa v roku 1998 vydal na cestu z najjužnejšieho cípu Južnej Ameriky, netušil, že svoj domov opäť uvidí až o takmer tri desaťročia. Britský dobrodruh Karl Bushby (57) má za sebou výpravu, aká nemá obdobu. Prekonal približne 50-tisíc kilometrov, prešiel štyrmi kontinentmi, čelil nebezpečnej džungli, ľadovým vodám aj množstvu nečakaných prekážok. Po 28 rokoch konečne dorazil do rodného mesta Hull, kde ho čakalo emotívne stretnutie s matkou. Jej prvé slová ho zaskočili.
Ako informuje britská stanica BBC, bývalý výsadkár sa na mimoriadnu cestu vydal v novembri 1998 z čilského mesta Punta Arenas. Vtedy mal 29 rokov a pred sebou jediný cieľ – dostať sa vlastnými silami späť do rodného Anglicka. Stanovil si pritom dve nekompromisné pravidlá. Do Spojeného kráľovstva sa nesmel vrátiť skôr, než výpravu dokončí, a pri presune smerom k cieľu nesmel využívať dopravné prostriedky. To, čo pôvodne vyzeralo ako extrémna cestovateľská výzva, sa napokon stalo projektom, ktorému zasvätil takmer polovicu života.
Po 28 rokoch konečne zazvonil pri dverách svojho domova
Posledné kilometre Bushbyho výpravy sprevádzala atmosféra, akú si zrejme ani sám nedokázal predstaviť. V centre anglického mesta Hull sa zhromaždili davy ľudí, aby privítali muža, ktorý sa po desaťročiach putovania konečne vracal domov. Po slávnostnom privítaní ho čakala posledná časť cesty – do štvrte Sutton Park, kde žije jeho matka Angela Bushbyová.
Práve tam vyrastal a práve pred týmto domom sa mal jeho neuveriteľný príbeh symbolicky uzavrieť. Keď napokon dorazil k vchodovým dverám, len ťažko hľadal slová. „Je dobré byť doma. Pripadá mi to neskutočné,“ priznal dojatý dobrodruh. Ešte silnejšie emócie však vyvolalo stretnutie s matkou, ktorú nevidel celé desaťročie. Angela svojho syna privítala otázkou, ktorá v sebe niesla roky odlúčenia aj materský humor.
„Kde si bol?“ opýtala sa ho. Následne priznala, že po jeho návrate cíti predovšetkým obrovskú úľavu. „Je dobré mať ho doma. Uľavilo sa mi,“ povedala novinárom. Bushby po stretnutí pre BBC uviedol, že si návrat stále nedokáže úplne uvedomiť. „Pripadá mi to neskutočné. Je to koniec 28-ročnej cesty,“ vyhlásil.
Džungľa, zamrznuté more aj plávanie cez Lamanšský prieliv
Bushbyho výprava nebola obyčajným putovaním po turistických trasách. Počas desaťročí sa musel vyrovnať s nástrahami, ktoré by mnohých ľudí prinútili vzdať sa už na začiatku. Jednou z najnebezpečnejších etáp bol prechod cez Dariénsku medzeru, rozsiahlu oblasť neprístupnej džungle na hraniciach Panamy a Kolumbie. Ide o územie známe hustým tropickým porastom, náročným terénom a množstvom bezpečnostných rizík.
Ďalšou mimoriadnou skúškou bolo prekonanie zamrznutého Beringovho prielivu medzi Áziou a Severnou Amerikou. Ani návrat do Európy však neznamenal koniec náročných skúšok. Aby dodržal vlastné pravidlá, musel sa napokon odhodlať aj na preplávanie Lamanšského prielivu, ktorý oddeľuje Francúzsko od Spojeného kráľovstva. Po rokoch putovania tak poslednú veľkú prírodnú prekážku medzi sebou a domovom zdolal vo vode.
Syna opäť objal, vnučku videl prvýkrát v živote
Návrat do vlasti priniesol Bushbymu aj ďalšie mimoriadne emotívne chvíle. V nedeľu, keď prechádzal cez most Humber Bridge do východného Yorkshiru, ho čakalo rodinné prekvapenie. Na mieste ho privítal jeho 36-ročný syn Adam, otec a bratia. Medzi prítomnými bola aj jeho 12-ročná vnučka, ktorú dovtedy nikdy osobne nestretol.
„Bolo to úžasné,“ opísal Bushby rodinné stretnutie. Počas dlhoročnej výpravy totiž platilo jeho vlastné pravidlo, podľa ktorého sa do Británie nemohol vrátiť ani na krátku návštevu. Svojho syna a rodičov, ktorí sú rozvedení, preto mohol pri výnimočných príležitostiach stretávať iba v zahraničí. Roky odlúčenia tak boli jednou z najväčších osobných obetí, ktoré si jeho dobrodružstvo vyžiadalo.
Jedol aj to, čo našiel pri ceste
Hoci dnes Bushbyho príbeh obdivujú tisíce ľudí, začiatky jeho výpravy mali od romantickej predstavy cestovania poriadne ďaleko. Sám priznal, že sa na cestu vydal prakticky bez finančných prostriedkov. Ako batôžkar bez peňazí sa neraz musel spoliehať na pomoc cudzích ľudí. V najťažších chvíľach dokonca jedol potraviny, ktoré našiel odhodené pri cestách. Až neskôr sa mu podarilo získať sponzorov a uzavrieť knižnú zmluvu, vďaka čomu mohol vo svojej výprave pokračovať.
Napriek tomu sa cesta opakovane predlžovala. Z celkových 28 rokov totiž podľa vlastných slov strávil samotnou chôdzou približne 15 rokov. Zvyšný čas mu zabrali najmä administratívne komplikácie, problémy so získavaním víz a okolnosti, ktoré nedokázal ovplyvniť. Výrazne ho zasiahla svetová finančná kríza v roku 2007 aj pandémia ochorenia COVID-19. Počas prestávok sa často uchyľoval do Mexika, kde dokázal žiť s relatívne nízkymi nákladmi a pripravovať sa na ďalšie pokračovanie cesty.
Za všetkým bol rozpad manželstva
Túžba objavovať svet sprevádzala Bushbyho už od mladosti. Ako sám priznal, vždy ho lákali vzdialené krajiny a neznáme miesta. Rozhodujúci impulz však prišiel po rozpade jeho manželstva. Keď sa jeho manželka vrátila so synom do Severného Írska, Bushby získal príležitosť uskutočniť plán, ktorý mu napokon zmenil celý život. V roku 1998 tak opustil bežný život a vydal sa na cestu, ktorá sa postupne stala jeho najväčšou životnou výzvou. Netušil pritom, koľko rokov bude trvať, kým opäť prekročí prah rodného domu.
Po príchode do centra Hullu čakala na Bushbyho slávnostná recepcia a množstvo nadšených obyvateľov. Privítala ho aj primátorka mesta Maria Cowardová. Dobrodruh priznal, že takýto záujem verejnosti vôbec neočakával.
„Som si istý, že takéto privítanie doma ešte nikto nezažil. Je to šialené. Obrovská vďaka,“ povedal pred zhromaždeným davom. Zároveň zdôraznil, že dokončenie výpravy nebolo iba jeho osobným úspechom. „Najväčší tím – Zem – ma dostal späť domov,“ vyhlásil v narážke na množstvo ľudí z rôznych krajín, ktorí mu počas rokov pomáhali.
Po návrate ho čaká možno najťažšia skúška
Hoci sa Bushbymu podarilo splniť životný sen, priznáva, že návrat do bežného života môže byť náročnejší, než sa na prvý pohľad zdá. Takmer polovicu svojho života totiž prežil ako človek na cestách. Neustály pohyb, nové krajiny a prekonávanie prekážok sa stali súčasťou jeho identity. Teraz sa však všetko mení. „Všetko, čím som, a všetko, čo o sebe viem, sa zmení. A to bude problém,“ priznal. Obáva sa najmä toho, ako sa vyrovná so stratou životného cieľa, ktorý ho sprevádzal celé desaťročia.
Pripomenul pritom myšlienku, podľa ktorej môže byť pre človeka rovnako náročné nesplniť si svoj sen, ako ho napokon dosiahnuť. V druhom prípade totiž prichádza otázka, čo ďalej. Bushby už však má aspoň čiastočnú predstavu o svojej budúcnosti. Na tlačovej konferencii po stretnutí s matkou oznámil, že s podobnými výpravami končí. „Vešiam turistické topánky na klinec,“ vyhlásil.
Zároveň prezradil, že spolupracuje s uznávaným nemeckým filmárom Wernerom Herzogom na dokumente o svojej ceste. Pripravuje tiež druhú knihu, v ktorej chce zachytiť zážitky z takmer troch desaťročí putovania. Na otázku, čo bude nasledovať, odpovedal jednoducho: „Mám príbeh, ktorý musím vyrozprávať.“ A po 28 rokoch, desiatkach tisíc kilometrov a nespočetných prekážkach je isté, že bude mať o čom hovoriť.
