Zelenskyj šokoval: Ukázal, aký dokáže byť tvrdý! Trumpovi ponúkol obrovský ústupok, ale chce za neho veľa

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je pripravený diskutovať o bezpečnostných požiadavkách Ruska v rámci budúcej mierovej dohody. Vyplýva to z jeho vyjadrení novinárom v Kyjeve, o ktorých informoval britský denník Financial Times. Ide o významný posun v rétorike ukrajinského vedenia, ktoré doteraz odmietalo ruské požiadavky na bezpečnostné záruky ako pokus Moskvy získať rozhodujúci vplyv na usporiadanie Európy. Zelenskyj však zdôraznil, že diskusia o ruskej bezpečnosti môže prísť na rad až po ukončení vojny a vyriešení bezpečnostných potrieb samotnej Ukrajiny. Jeho vyjadrenia zazneli v čase obnovených diplomatických kontaktov medzi Washingtonom a Moskvou.

Zelenskyj pripustil diskusiu o požiadavkách Moskvy

„Najprv musíme vyriešiť otázku tejto vojny a až potom hľadať odpovede na otázky, ktoré Rusko nastoľuje na základe svojich vlastných predstáv a očakávaní v oblasti bezpečnosti,“ povedal Zelenskyj podľa Financial Times počas stretnutia s novinármi v Kyjeve.

Ukrajinský prezident tým prvýkrát otvorene pripustil, že bezpečnostné požiadavky Moskvy môžu byť súčasťou budúceho mierového usporiadania. Zároveň však jasne stanovil poradie, v akom by sa o nich malo rokovať. Prednosť musí dostať ukončenie ruskej vojny proti Ukrajine a vytvorenie mechanizmov, ktoré Kyjevu zabezpečia ochranu pred ďalšou agresiou.

Dôležité je, že Zelenskyj neponúkol Rusku konkrétne bezpečnostné záruky ani nesúhlasil s obmedzením ukrajinskej armády či s územnými požiadavkami Moskvy. Jeho vyjadrenia znamenajú ochotu diskutovať o širšom bezpečnostnom usporiadaní, nie prijatie ruských podmienok.

Ruské požiadavky pritom nie sú nové. Už v decembri 2021, teda niekoľko mesiacov pred začiatkom rozsiahlej invázie na Ukrajinu, Moskva požadovala zásadné obmedzenie rozširovania NATO, vojenskej prítomnosti aliancie v blízkosti ruských hraníc a niektorých vojenských aktivít v Európe. Západné krajiny tieto návrhy odmietli, pretože by podľa nich zasahovali do suverenity štátov a ich práva rozhodovať o vlastnej bezpečnosti.

Európa nesmie zostať za dverami

Zelenskyj zároveň upozornil, že o budúcnosti európskej bezpečnosti nemožno rozhodovať iba medzi Spojenými štátmi a Ruskom. Ak by prípadná mierová dohoda obsahovala záväzky týkajúce sa európskych krajín, museli by sa na rokovaniach zúčastniť aj ich predstavitelia.

„O koncepčných otázkach môžeme s Rusmi diskutovať prostredníctvom amerického sprostredkovania. Ak však prejdeme k formátu bezpečnostných záruk a dohodneme sa, že si tieto záruky budú vyžadovať zapojenie Európy, potom musí byť Európa súčasťou týchto rokovaní,“ vysvetlil ukrajinský prezident.

Podľa Zelenského by ruské predstavy o bezpečnostných zárukách mohli znamenať oveľa viac než iba záväzok neútočiť na ruské územie. „Podľa môjho názoru bezpečnostné záruky pre Rusko – tak, ako ich chápe Rusko – znamenajú zmenu bezpečnostného rámca v Európe a vo svete,“ upozornil.

Práve táto otázka patrí medzi najcitlivejšie body celého mierového procesu. Moskva totiž dlhodobo presadzuje také bezpečnostné usporiadanie, ktoré by obmedzovalo vojenské možnosti Ukrajiny a ovplyvňovalo rozhodovanie ďalších európskych štátov. Kyjev a jeho spojenci preto zdôrazňujú, že akákoľvek dohoda sa musí opierať o súhlas krajín, ktorých bezpečnosti sa priamo dotýka.

Trumpovi vyslanci pripravujú rokovania v Abú Zabí

Zelenského vyjadrenia prichádzajú v čase, keď americká administratíva pripravuje nové trojstranné rokovania so zástupcami Ukrajiny a Ruska. Podľa najnovších informácií Financial Times by sa mali uskutočniť 10. a 11. novembra v Abú Zabí v Spojených arabských emirátoch. Pôjde o prvé spoločné rokovania všetkých troch strán od februára.

Americký osobitný vyslanec Steve Witkoff oznámil, že stretnutie sa má venovať povojnovému bezpečnostnému usporiadaniu, opatreniam na zmiernenie napätia, humanitárnym otázkam a ďalším krokom smerujúcim k mieru. Washington zároveň plánuje konzultácie s predstaviteľmi Francúzska, Nemecka, Spojeného kráľovstva, Európskej únie a NATO v Bruseli. Témami majú byť bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, budúcnosť európskej bezpečnosti a hospodárska obnova krajiny.

Zelenskyj už počas októbrového stretnutia s novinármi naznačil, že rokovania v Abú Zabí by sa mohli zamerať na technické otázky vrátane obmedzenia útokov na energetickú infraštruktúru a na námorné ciele. Ukrajinský prezident zároveň trvá na tom, že prípadné územné kompromisy môžu byť predmetom rokovaní iba na najvyššej politickej úrovni.

Hoci obnovenie rozhovorov predstavuje ďalší diplomatický krok, medzi Moskvou a Kyjevom zostávajú zásadné rozpory. Ruský prezident Vladimir Putin zatiaľ podľa Financial Times neprejavil ochotu zmierniť svoje hlavné požiadavky, ktoré v predchádzajúcich kolách rokovaní bránili dosiahnutiu dohody.

Washington už údajne netlačí na odovzdanie územia

V americkom prístupe k mierovým rokovaniam sa podľa Financial Times objavila aj ďalšia zmena. Spojené štáty v minulosti spájali poskytnutie bezpečnostných záruk Ukrajine s územnými ústupkami voči Rusku. Podľa dvoch osôb oboznámených s aktuálnymi rokovaniami však Washington medzičasom naznačil, že nebude na Kyjev vyvíjať tlak, aby pri rokovacom stole odovzdal Rusku ďalšie územia.

Takýto postoj by predstavoval zmenu oproti skorším americkým návrhom. Neznamená však, že územná otázka prestala byť prekážkou. Moskva naďalej požaduje uznanie svojich nárokov na okupované ukrajinské územia a Kyjev odmieta právne potvrdiť ich pričlenenie k Rusku.

Zelenskyj zároveň pripustil diskusiu o americkom návrhu vytvorenia demilitarizovanej zóny na oboch stranách frontovej línie. Ani v tomto prípade však neoznámil súhlas s konkrétnym riešením. Podrobnosti o možnom rozsahu zóny, jej kontrole či medzinárodnom dohľade zostávajú predmetom prípadných ďalších rokovaní.

Pre Ukrajinu je pritom rozhodujúce, aby prípadné zastavenie bojov nevytvorilo podmienky na nový ruský útok. Kyjev preto naďalej požaduje bezpečnostné záruky, ktoré by mali jasne určený obsah a mechanizmy ich uplatňovania.

Zelenskyj hovorí o ekonomickom zbližovaní Ruska a USA

Ukrajinský prezident zároveň vyjadril znepokojenie nad obnovenými kontaktmi medzi Washingtonom a Moskvou. Podľa Financial Times sa americkí a ruskí predstavitelia rozprávali o možných hospodárskych dohodách, ktoré by mohli nasledovať po skončení vojny. Medzi diskutovanými možnosťami bola spolupráca energetických spoločností, obnovenie niektorých leteckých spojení či spolupráca pri výrobe a dodávkach titánu.

Zelenskyj označil snahu Moskvy o hospodárske zblíženie s Washingtonom za akési „ekonomické manželstvo“. Podľa jeho vyjadrení Rusko hľadá možnosti, ako prostredníctvom obchodných ponúk zlepšiť svoje vzťahy so Spojenými štátmi a posilniť vlastnú pozíciu pri mierových rokovaniach.

Ukrajinský prezident zároveň pripomenul stretnutie Donalda Trumpa s Vladimirom Putinom na Aljaške v roku 2025. Podľa Zelenského práve tento summit prispel k ukončeniu diplomatickej izolácie ruského prezidenta. Kyjev sa obáva, že prípadné ďalšie americko-ruské dohody by mohli zmeniť vyjednávacie podmienky ešte pred dosiahnutím mierovej dohody.

Financial Times však upozornil, že niektoré diskutované hospodárske projekty by sa mohli uskutočniť až po skončení vojny. Samotná existencia rozhovorov preto neznamená, že všetky návrhy už boli schválené alebo že sa ich realizácia bezprostredne pripravuje.

Severskí lídri telefonovali Putinovi

Do diplomatického úsilia sa zapojili aj predstavitelia severnej Európy. Fínsky prezident Alexander Stubb a nórsky premiér Jonas Gahr Støre absolvovali telefonický rozhovor s Vladimirom Putinom. Podľa Financial Times išlo o prvý priamy kontakt európskych lídrov podporujúcich Ukrajinu s ruským prezidentom od júla predchádzajúceho roka.

Zelenskyj uviedol, že s oboma politikmi hovoril pred ich rozhovorom s Putinom aj bezprostredne po ňom. Podľa jeho slov získali dojem, že Moskva berie pripravované rokovania v Abú Zabí vážne. Ukrajinský prezident zároveň vyjadril pochopenie pre ich snahu udržiavať diplomatický kontakt s ruskou stranou.

Moskva však následne vyslala odlišný signál. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov kritizoval snahu severských predstaviteľov zapojiť sa do rokovacieho procesu a vyhlásil, že počas telefonátu nezaznelo nič nové. Zároveň upozornil, že vojna bude pokračovať a podľa jeho slov sa môže ešte vystupňovať.

Tieto rozdielne vyjadrenia ukazujú, že obnovené diplomatické kontakty zatiaľ neviedli k zásadnému priblíženiu stanovísk Ruska a Ukrajiny. Kým Kyjev hovorí o možnosti diskutovať o širšom bezpečnostnom usporiadaní, Moskva verejne neoznámila zmiernenie svojich požiadaviek.

Ukrajinu znepokojujú aj dodávky rakiet Patriot

Popri rokovaniach Zelenskyj upozornil na problémy s dodávkami amerických zbraní. Podľa jeho vyjadrení dostávala Ukrajina v tomto roku v priemere iba približne 12 zachytávacích rakiet mesačne pre systémy protivzdušnej obrany Patriot. Tieto rakety pritom zohrávajú dôležitú úlohu pri ochrane ukrajinských miest a strategickej infraštruktúry pred ruskými útokmi.

Ukrajinský prezident zároveň odhadol, že Rusko malo začiatkom októbra v zásobách približne 700 balistických rakiet a mesačne vyrábalo ďalších približne 130. Ide o odhady ukrajinskej strany, ktoré Financial Times citoval zo Zelenského vyjadrení.

Novým vývojom je podľa Financial Times predbežné americké schválenie možného predaja 500 zachytávacích rakiet Patriot Ukrajine v hodnote približne 2,1 miliardy dolárov. Schválenie možného predaja však ešte neznamená, že všetky rakety už boli dodané.

Zelenskyj tiež priznal, že ukrajinské sily v poslednom období čiastočne znížili intenzitu útokov na ruské ropné rafinérie. Stalo sa tak po tom, ako Trump vyhlásil jednostranné prímerie týkajúce sa energetickej infraštruktúry. Ukrajinský prezident však neoznámil úplné zastavenie takýchto operácií.

Rozhodnúť môžu novembrové rokovania

Najbližšie diplomatické stretnutia ukážu, či sa podarí dosiahnuť aspoň čiastkový pokrok v otázkach, ktoré doteraz bránili dohode. Americkí predstavitelia sa chcú v Abú Zabí sústrediť na bezpečnostné záruky, zmiernenie bojov a humanitárne opatrenia. Zásadné spory o územie, budúce postavenie Ukrajiny a požiadavky Ruska však zostávajú nevyriešené.

Zelenského najnovšie vyjadrenia ukazujú, že Kyjev je ochotný diskutovať aj o témach, ktoré predtým odmietal otvárať. Ukrajinský prezident však zároveň stanovil jasnú hranicu: najskôr musí byť ukončená vojna a zabezpečená bezpečnosť Ukrajiny. Až potom môže podľa neho nasledovať diskusia o tom, aké bezpečnostné záruky požaduje Rusko a či sú tieto požiadavky zlučiteľné so záujmami ostatných európskych krajín.