Zvrat vo vojne na Ukrajine? Putin je ochotný sa stretnúť so Zelenským! Povedal miesto

Ruský prezident Vladimir Putin opäť odkázal ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, že je pripravený prijať ho na osobné rokovania. Miestom prípadného stretnutia by podľa Kremľa mohla byť Moskva. Ruská strana tvrdí, že ukrajinskému lídrovi dokáže zabezpečiť všetky potrebné podmienky vrátane ochrany počas jeho pobytu. O Putinovej ponuke informoval v utorok 27. októbra jeho zahraničnopolitický poradca Jurij Ušakov. Vyjadrenie zaznelo po telefonickom rozhovore Putina s fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom a nórskym premiérom Jonasom Gahrom Størem.

Podľa Ušakova obaja severskí predstavitelia počas telefonátu tlmočili Putinovi záujem Zelenského o osobné stretnutie. Ruský prezident im mal odpovedať, že ukrajinského lídra je pripravený prijať v Moskve.

„Ak Zelenskyj skutočne chce viesť priame rokovania, nech príde do Moskvy. Zabezpečíme mu všetky potrebné podmienky vrátane bezpečnosti,“ vyhlásil Ušakov podľa ruskej štátnej agentúry TASS.

Samotné stretnutie však zatiaľ nie je dohodnuté. Nie je známy jeho termín ani konkrétny program a ukrajinská strana nepotvrdila, že by súhlasila s cestou Zelenského do ruského hlavného mesta.

Kremeľ chce najskôr pripraviť mierovú dohodu

Putinova ponuka má podľa jeho poradcu zásadnú podmienku. Moskva si stretnutie oboch prezidentov predstavuje najmä ako záverečnú fázu mierového procesu, nie ako začiatok rokovaní o najťažších sporných otázkach.

Ušakov vysvetlil, že lídri Ruska a Ukrajiny by sa mohli stretnúť vtedy, keď budú pripravené dokumenty tvoriace základ dlhodobej mierovej dohody. Na najvyššej politickej úrovni by ich následne mohli potvrdiť alebo podpísať.

„Keď budú v rámci dlhodobej dohody pripravené určité dokumenty, potom sa budú môcť stretnúť lídri oboch krajín,“ povedal Ušakov podľa španielskej agentúry EFE.

Práve pri tejto možnosti sa objavuje rozdiel oproti ponuke rokovania v Moskve. Podľa správy EFE Kremeľ pripúšťa, že stretnutie určené na podpis mierových dokumentov by sa mohlo uskutočniť aj v tretej krajine. Moskva tak rozlišuje medzi priamymi rozhovormi, na ktoré pozýva Zelenského do Ruska, a prípadným záverečným summitom po dosiahnutí dohody.

Ukrajina však dlhodobo presadzuje, aby sa prezidenti stretli aj kvôli riešeniu otázok, na ktorých sa vyjednávacie tímy nedokážu dohodnúť. Ide najmä o územné spory a bezpečnostné záruky.

Rozdiel v predstavách oboch strán preto zostáva významný. Kým Kyjev považuje osobné rokovanie prezidentov za možný spôsob, ako prekonať pretrvávajúce nezhody, Moskva chce najskôr dosiahnuť pokrok na úrovni vyjednávačov.

Zelenskyj zatiaľ cestu do Moskvy nepotvrdil

Otázka miesta stretnutia je ďalšou prekážkou. Ruskí predstavitelia opakovane navrhujú Moskvu a tvrdia, že ukrajinskému prezidentovi dokážu zaručiť bezpečnosť.

Zelenskyj však už v minulosti dal najavo, že cestu do ruského hlavného mesta nepovažuje za prijateľnú. Ukrajina sa od februára 2022 bráni rozsiahlej ruskej invázii a Moskva je centrom politického aj vojenského rozhodovania krajiny, ktorá proti nej vedie vojnu.

Kyjev preto presadzuje rokovania na mieste, ktoré by bolo prijateľné pre obe strany. Medzi možnosťami, o ktorých sa v minulosti diskutovalo, boli aj neutrálne krajiny schopné zabezpečiť diplomatické a bezpečnostné podmienky.

Najnovšie vyhlásenie Ušakova neznamená, že sa tieto rozdiely podarilo prekonať. Kremeľ zopakoval svoju ponuku, no neoznámil žiadnu dohodu o termíne či mieste osobného stretnutia.

Dôležité je aj to, že tvrdenie o Zelenského záujme, ktorý mali Putinovi tlmočiť severskí lídri, pochádza od ruského prezidentovho poradcu. Fínska prezidentská kancelária ani nórska vláda vo svojich oficiálnych vyhláseniach výslovne nepotvrdili, že by Zelenskyj súhlasil s cestou do Moskvy.

Putinovi zavolali predstavitelia Fínska a Nórska

Nová ponuka prišla po neobvyklom diplomatickom kontakte medzi Kremľom a dvoma severskými krajinami. Fínsky prezident Alexander Stubb a nórsky premiér Jonas Gahr Støre v utorok 27. októbra spoločne telefonovali s Vladimirom Putinom.

Rozhovor iniciovali fínska a nórska strana. Podľa oficiálneho vyhlásenia fínskej prezidentskej kancelárie nadväzoval na stretnutie, ktoré sa uskutočnilo 20. októbra v Osle. Pred telefonátom sa obaja lídri radili s Ukrajinou.

Cieľom bolo priamo tlmočiť Putinovi stanovisko Fínska a Nórska k ukončeniu vojny a k obnoveniu diplomatických rokovaní. Obe krajiny zároveň zdôraznili, že v rozhovore nevystupovali v mene celej Európy, ale ako samostatní predstavitelia štátov susediacich s Ruskom.

Telefonát trval približne 90 minút. Podľa agentúry Reuters išlo o nezvyčajný priamy kontakt európskych predstaviteľov s ruským prezidentom v čase, keď väčšina západných krajín obmedzila politické vzťahy s Moskvou v dôsledku vojny na Ukrajine.

Stubb a Støre počas rozhovoru zdôraznili potrebu zastaviť boje a obnoviť rokovania. Zároveň Putinovi odkázali, že ich krajiny budú naďalej podporovať Ukrajinu.

„Výsledok vojny ovplyvní našu bezpečnosť“

Fínsky prezident Alexander Stubb po telefonáte uviedol, že diskusia bola otvorená a vecná. Zdôraznil pritom, že Fínsko aj Nórsko majú s Ruskom spoločné hranice, a preto sa ich bezpečnosť priamo spája s vývojom vojny na Ukrajine.

„Sme susedmi Ruska. Výsledok tejto vojny bude mať priamy vplyv na našu bezpečnosť aj na bezpečnosť celej Európy. Ukončenie vojny si vyžaduje priame rozhovory,“ vyhlásil Stubb podľa oficiálneho stanoviska svojej kancelárie.

Nórsky premiér Jonas Gahr Støre upozornil predovšetkým na ľudské utrpenie a materiálne škody, ktoré vojna spôsobuje. Podľa neho budú jej následky pociťovať celé generácie.

„Vojna prináša obrovské ľudské a materiálne náklady. Utrpenie a ničenie ovplyvnia celé generácie. Počas rozhovoru sme zdôraznili význam zmierňovania napätia,“ uviedol Støre.

Obaja lídri tiež upozornili na potrebu stability v oblasti Baltského mora a na severe Európy. Fínsko a Nórsko majú vzhľadom na svoju geografickú polohu bezprostredný záujem na tom, aby sa bezpečnostná situácia v regióne ďalej nezhoršovala.

Telefonát podľa ich vyjadrení neznamenal zmenu postoja k ruskej invázii. Obe krajiny naďalej podporujú Ukrajinu a presadzujú ukončenie vojny diplomatickou cestou.

Kyjev o telefonáte vedel

Fínsko a Nórsko o pripravovanom rozhovore informovali ukrajinskú stranu vopred. Po telefonáte s Putinom sa Stubb a Støre spojili aj s prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorému tlmočili obsah diskusie.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha potvrdil, že telefonát bol koordinovaný s Kyjevom. Takýto postup označil za správny a privítal aktívne diplomatické úsilie oboch krajín.

Ukrajinská strana zároveň zdôraznila, že pokračovanie rokovaní musí viesť ku konkrétnym výsledkom. Kyjev dlhodobo presadzuje zastavenie bojov a bezpečnostné záruky, ktoré by mali zabrániť ďalšej ruskej agresii.

Samotný telefonát však nepriniesol oznámenie o prímerí ani o dohode na hlavných sporných otázkach. Z dostupných vyjadrení nevyplýva, že by Putin počas rozhovoru prijal nové záväzky týkajúce sa zastavenia útokov.

Podľa Reuters zostávajú postoje Ruska a Ukrajiny k podmienkam ukončenia vojny výrazne odlišné. Jednou z hlavných prekážok sú ruské územné požiadavky a otázka budúcich bezpečnostných záruk pre Ukrajinu.

V novembri sa majú obnoviť rokovania v Abú Zabí

Telefonát súvisel aj s pripravovaným obnovením rokovaní medzi Ruskom, Ukrajinou a Spojenými štátmi. Podľa vyjadrení zúčastnených strán by sa mali vyjednávacie tímy stretnúť v prvej polovici novembra v Abú Zabí, hlavnom meste Spojených arabských emirátov.

Rokovania by mali nadviazať na predchádzajúce diplomatické kontakty, ktoré zatiaľ neviedli k ukončeniu vojny. Ich cieľom bude hľadať možnosti ďalšieho postupu pri príprave prípadnej mierovej dohody.

Kremeľ potvrdil, že obnovenie trojstranných rozhovorov patrilo medzi hlavné témy telefonátu s predstaviteľmi Fínska a Nórska. Ušakov uviedol, že ruská strana počas diskusie odpovedala na viacero otázok týkajúcich sa plánovaných rokovaní.

Zároveň však naznačil, že Moskva zatiaľ neuvažuje o účasti európskych predstaviteľov na tomto formáte. Otázka ich prípadného zapojenia by sa podľa neho mala riešiť až v neskoršej fáze.

To môže byť ďalším citlivým bodom diplomatického procesu. Európske krajiny totiž opakovane zdôrazňujú, že výsledok vojny bude mať zásadný vplyv na bezpečnostné usporiadanie celého kontinentu.

Zatiaľ nie je potvrdené, že novembrové rokovania povedú k osobnému stretnutiu Putina a Zelenského. Pôjde o samostatné diplomatické kontakty, ktorých výsledok môže ovplyvniť ďalší postup.

Moskva naďalej trvá na svojich požiadavkách

Napriek obnoveniu diplomatických kontaktov zostávajú medzi Ruskom a Ukrajinou zásadné rozdiely. Moskva požaduje, aby prípadná mierová dohoda zohľadňovala jej územné nároky a bezpečnostné požiadavky.

Podľa zdroja agentúry Reuters oboznámeného s postojom Kremľa Putin počas telefonátu so severskými lídrami naznačil, že Rusko nechce ustúpiť od svojho cieľa získať kontrolu nad celým ukrajinským Donbasom. Ide však o informáciu sprostredkovanú zdrojom, nie o verejne zverejnený úplný prepis rozhovoru.

Ukrajina ruské územné požiadavky odmieta. Kyjev trvá na tom, že prípadná dohoda nesmie vytvoriť podmienky na ďalší útok a musí obsahovať účinné bezpečnostné záruky.

Práve územné otázky a budúce bezpečnostné usporiadanie patria medzi najťažšie témy rokovaní. Ich vyriešenie si bude vyžadovať politické rozhodnutia na najvyššej úrovni.

Zelenskyj preto dlhodobo presadzuje aj osobné stretnutie s Putinom. Moskva však naďalej tvrdí, že takýto summit by mal nasledovať až po príprave hlavných častí dohody.

Stretnutie prezidentov zostáva otvorenou otázkou

Najnovšie vyhlásenie Kremľa tak predstavuje predovšetkým zopakovanie ruskej ponuky na priame rokovania v Moskve. Putin podľa svojho poradcu sľubuje Zelenskému bezpečnosť, no zároveň trvá na tom, že stretnutie na najvyššej úrovni musí mať jasný výsledok.

Ukrajina zatiaľ nepotvrdila, že by jej prezident prijal pozvanie do Moskvy. Nie je dohodnutý termín, miesto ani program prípadného summitu.

Možnosť stretnutia v tretej krajine sa podľa dostupných vyjadrení spája najmä so záverečným podpisom mierových dokumentov. Aj tento scenár však predpokladá, že vyjednávači najskôr dosiahnu dohodu o podstatných otázkach.

Najbližším avizovaným diplomatickým krokom preto zostávajú novembrové rokovania Ruska, Ukrajiny a Spojených štátov v Abú Zabí.

Či sa po nich podarí pripraviť aj osobné stretnutie Putina a Zelenského, zatiaľ nie je jasné. Obe strany síce hovoria o potrebe rokovaní, no ich predstavy o mieste, podmienkach aj obsahu prípadnej mierovej dohody sa stále výrazne líšia.