Prekvapivý obrat Zelenského: Zásadne zmenil postoj k Rusku! Pripustil dôležitú vec

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj otvoril možnosť budúcich rokovaní o bezpečnostných zárukách pre Rusko. Vyjadrenie, na ktoré upozornil britský denník Financial Times, predstavuje významný posun v prístupe Kyjeva k požiadavkám Moskvy. Zelenskyj však zdôraznil, že diskusia o ruskej bezpečnosti nemôže predchádzať ukončeniu vojny a vyriešeniu otázky ochrany samotnej Ukrajiny. Podľa jeho slov sa navyše ruské predstavy o bezpečnostných zárukách netýkajú iba vzťahov s Kyjevom, ale aj budúceho postavenia Severoatlantickej aliancie v Európe. 

Najskôr koniec vojny, až potom požiadavky Moskvy

Zelenskyj vysvetlil, že Rusko sa k požiadavkám na vlastné bezpečnostné záruky vracia opakovane. Moskva podľa neho argumentuje tým, že ak Západ pripravuje bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, podobné záväzky by malo dostať aj Rusko. Ukrajinský prezident však upozornil, že takúto požiadavku nemožno posudzovať bez širšieho kontextu ruskej vojny proti Ukrajine.

„Najskôr musíme vyriešiť otázku tejto vojny a až potom hľadať odpovede na otázky, ktoré Rusko nastoľuje na základe vlastných predstáv a očakávaní v oblasti bezpečnosti,“ vyhlásil Zelenskyj podľa ukrajinského portálu LB.ua, ktorý zverejnil jeho vyjadrenia z rozhovoru s novinármi. 

Zelenského slová neznamenajú súhlas s konkrétnymi ruskými požiadavkami ani pripravenosť Kyjeva pristúpiť na ústupky. Prezident iba pripustil, že po vyriešení vojny a zabezpečení Ukrajiny by bolo možné diskutovať aj o širšom bezpečnostnom usporiadaní. Financial Times tento postoj označil za významný posun, keďže Kyjev a jeho západní spojenci doteraz ruské požiadavky na zásadné zmeny európskej bezpečnosti odmietali. 

Rusko podľa Zelenského chce vlastnú dohodu s NATO

Ukrajinský prezident upozornil, že ruské požiadavky nemožno chápať iba ako snahu získať záväzok, že Ukrajina nebude útočiť na ruské územie. Podľa neho Moskva sleduje podstatne rozsiahlejšie ciele, ktoré by sa mohli dotknúť vojenskej prítomnosti NATO vo východnej Európe.

„Hovoria: Ak chcete bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, potom ich chceme aj pre Rusko,“ opísal Zelenskyj postoj Moskvy. Následne vysvetlil: „Chcú vlastnú dohodu s NATO alebo so Spojenými štátmi ako jeho kľúčovým členom.“ 

Podľa Zelenského by bezpečnostné záruky v ruskom ponímaní mohli znamenať zmenu bezpečnostného usporiadania Európy a dokonca aj širšieho medzinárodného systému. Prezident pripomenul rokovania Moskvy s administratívou vtedajšieho amerického prezidenta Joea Bidena pred začiatkom rozsiahlej ruskej invázie vo februári 2022. Rusko vtedy požadovalo obmedzenie vojenskej prítomnosti NATO vo východnej Európe a odmietalo ďalšie rozširovanie aliancie. Západné krajiny tieto požiadavky neprijali. 

Zelenskyj zároveň upozornil, že rozhodnutia o prípadnom stiahnutí jednotiek NATO alebo jeho vojenskej infraštruktúry patria samotným členským štátom aliancie. Rusko podľa neho nemá právo určovať, kde môže NATO pôsobiť. „Domnievam sa, že akýkoľvek ústup, akékoľvek oslabenie bezpečnosti by bolo prejavom slabosti aliancie,“ vyhlásil ukrajinský prezident. 

Nové mierové rokovania by sa mohli konať v Abú Zabí

Vyjadrenia ukrajinského prezidenta prichádzajú v čase príprav ďalšieho kola diplomatických rokovaní. Delegácie Ukrajiny, Ruska a Spojených štátov by sa mohli stretnúť v Abú Zabí začiatkom novembra. Zelenskyj spomenul ako možný termín obdobie od 6. do 10. novembra, definitívne potvrdenie však zatiaľ nepadlo. Uskutočnenie stretnutia podľa neho závisí predovšetkým od americkej strany a jej ďalších diplomatických záväzkov. 

Kyjev chce, aby sa rokovania najskôr sústredili na konkrétne kroky, ktoré by mohli zmierniť následky vojny. Medzi jeho priority patrí obmedzenie útokov na energetickú infraštruktúru, bezpečnosť námornej dopravy a výmena vojnových zajatcov. Ukrajinská delegácia chce zároveň diskutovať o podobe prípadného stretnutia prezidentov, na ktorom by sa riešili najcitlivejšie politické otázky. 

Zelenskyj pripustil, že technické rokovania nemusia okamžite priniesť zásadný prelom. Ich výsledkom by však mohli byť čiastkové dohody o zmiernení bojov alebo vytvorenie podmienok na ďalšie diplomatické stretnutia. Otázky územia a dlhodobých bezpečnostných záruk zostávajú mimoriadne citlivé a podľa Kyjeva si vyžadujú rokovania na najvyššej politickej úrovni.

Fínsko a Nórsko sprostredkovali rozhovor s Putinom

Do príprav diplomatických rokovaní sa zapojili aj predstavitelia Fínska a Nórska. Fínsky prezident Alexander Stubb a nórsky premiér Jonas Gahr Støre podľa Zelenského najskôr konzultovali svoje postoje s Kyjevom a následne 27. októbra telefonovali s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Po rozhovore ukrajinského prezidenta informovali o stanoviskách Moskvy. 

Zelenskyj uviedol, že obaja severskí lídri nadobudli dojem, že ruská strana pristupuje k plánovanému stretnutiu v Abú Zabí vážne. Zároveň však zdôraznil, že samotná ochota zúčastniť sa na rokovaniach ešte neznamená pripravenosť Kremľa pristúpiť na podmienky prijateľné pre Ukrajinu. Kyjev preto považuje za rozhodujúce konkrétne kroky, nie iba diplomatické vyhlásenia.

Fínsko a Nórsko majú podľa Zelenského osobitný záujem na budúcom bezpečnostnom usporiadaní Európy, keďže obe krajiny susedia s Ruskom. Ich predstavitelia chcú o obsahu rozhovoru s Putinom informovať aj bezpečnostných poradcov ďalších európskych štátov a partnerov. Ukrajinský prezident ocenil, že svoje kontakty s Moskvou koordinovali s Kyjevom. 

O Ukrajine sa nesmie rozhodovať bez Ukrajiny

Zelenskyj zároveň odmietol predstavu, že by o ukončení vojny a budúcnosti jeho krajiny mohli rozhodnúť Spojené štáty a Rusko bez priamej účasti ukrajinských predstaviteľov. Podľa neho sa to týka predovšetkým územných otázok, bezpečnostných záruk a prípadných záväzkov, ktoré by mali zabrániť opakovaniu ruskej agresie.

„Ak máme rokovať o tom, ako túto vojnu skutočne ukončiť, o všetkých otázkach vrátane takých citlivých, ako sú územia a bezpečnostné záruky, musíme hovoriť na úrovni lídrov za účasti Ukrajiny,“ vyhlásil prezident počas spoločnej tlačovej konferencie s holandským premiérom Robom Jettenom. „Bez nás nemôže nikto nič dohodnúť – bez Ukrajiny o Ukrajine,“ zdôraznil Zelenskyj. 

Ukrajinský prezident sa obáva aj možnosti, že by sa veľmoci pokúsili rozhodovať o bezpečnostnom usporiadaní Európy bez účasti krajín, ktorých sa tieto rozhodnutia priamo týkajú. V tejto súvislosti varoval pred opakovaním modelu jaltskej konferencie z roku 1945, na ktorej predstavitelia Spojených štátov, Sovietskeho zväzu a Británie rokovali o povojnovom usporiadaní Európy. Zelenskyj zdôraznil, že dnešné medzinárodné vzťahy neumožňujú jednoduché rozdeľovanie sfér vplyvu medzi veľmocami. 

Európa musí byť súčasťou bezpečnostných dohôd

Ukrajina podľa Zelenského zvažuje viacero možností, ako zabezpečiť svoju dlhodobú ochranu po skončení vojny. Jednou z nich sú dvojstranné bezpečnostné záväzky Spojených štátov, ktoré by mohli obsahovať mechanizmy podobné článku 5 Severoatlantickej zmluvy o kolektívnej obrane. Ďalšou možnosťou je zapojenie európskej koalície ochotných krajín s podporou Washingtonu. Treťou zostáva členstvo Ukrajiny v NATO. 

Zelenskyj upozornil, že o bezpečnostných zárukách, ktorých plnenie by záviselo od európskych krajín, nemožno rokovať bez ich účasti. Európa podľa neho zohráva zásadnú úlohu nielen pri vojenskej podpore Ukrajiny, ale aj pri financovaní jej štátneho rozpočtu a budúcej povojnovej obnove. Prípadná dohoda preto musí zohľadňovať aj možnosti a záväzky európskych partnerov.

Kyjev zároveň pripúšťa diskusiu o americkom návrhu na vytvorenie demilitarizovanej zóny. Zelenskyj však zdôrazňuje, že takéto riešenie by sa muselo vzťahovať na obe strany kontaktnej línie. Otázka kontroly nad okupovanými územiami zostáva jednou z hlavných prekážok mierovej dohody. Rusko naďalej požaduje územné ústupky, ktoré Ukrajina odmieta. 

Zelenskyj stanovil jasné poradie

Najnovšie vyjadrenia ukrajinského prezidenta tak otvárajú možnosť, že budúce mierové rokovania sa neobmedzia iba na ukončenie bojov, ale postupne sa rozšíria aj na bezpečnostné usporiadanie Európy. Zelenskyj však trvá na tom, že požiadavky Ruska nemožno riešiť prednostne a bez zohľadnenia bezpečnosti Ukrajiny. Kyjev musí podľa neho najskôr vedieť, za akých podmienok sa vojna skončí a aké záruky dostane proti prípadnému ďalšiemu útoku.

Pripustenie budúcej diskusie o ruskej bezpečnosti preto nepredstavuje súhlas s požiadavkami Kremľa ani ponuku konkrétnych ústupkov. Ide o možnosť, ktorú Zelenskyj podmieňuje vyriešením vojny a ochranou vlastnej krajiny. Či sa táto otázka skutočne dostane na rokovací stôl, bude závisieť od ďalšieho diplomatického vývoja a predovšetkým od ochoty Moskvy pristúpiť na podmienky ukončenia konfliktu.