KYJEV – Spor medzi Washingtonom a Kyjevom o útoky na ruské rafinérie naberá na intenzite. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odmieta tvrdenia Donalda Trumpa, podľa ktorého ukrajinské operácie prispievajú k rastu cien pohonných hmôt. Americkému prezidentovi vyčíta, že namiesto tlaku na Moskvu obracia kritiku proti krajine, ktorá sa už viac než štyri roky bráni ruskej invázii.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil svojho amerického partnera Donalda Trumpa, že nedokázal presvedčiť ruského prezidenta Vladimira Putina na zastavenie vzájomných útokov proti energetickej infraštruktúre, a preto zodpovednosť za rast cien nafty v Spojených štátoch pripisuje Ukrajine. Zelenskyj odmieta, že by práve ukrajinské údery na ruské rafinérie boli rozhodujúcou príčinou problémov na americkom trhu s palivami. Podľa neho je potrebné hľadať ich predovšetkým v konflikte na Blízkom východe a v narušení dodávok cez Hormuzský prieliv. Kritika prichádza v čase, keď sa Washington usiluje zabezpečiť dodatočné dodávky ropných produktov a zároveň vyvíja tlak na Kyjev, aby obmedzil útoky na ruský ropný priemysel.
Zelenskyj sa k napätým vzťahom s Trumpom vyjadril v rozsiahlom rozhovore so Stevenom Bartlettom pre podcast The Diary of a CEO, zverejnenom vo štvrtok 22. októbra. Moderátor mu prehral video, na ktorom americký prezident kritizuje útoky na ruské rafinérie a tvrdí, že poškodzujú svetový trh s naftou. Trump zároveň vyhlásil, že Ukrajina mala v minulosti viacero príležitostí ukončiť vojnu, no Zelenskyj ich podľa neho nevyužil. Ukrajinský prezident tieto tvrdenia odmietol a upozornil, že útoky na ruské energetické zariadenia sú odpoveďou na dlhodobé ničenie ukrajinskej energetickej siete.
Putin odmieta prímerie, Trump podľa Zelenského obviňuje Kyjev
Zelenskyj vysvetlil, že Ukrajina nemá záujem útočiť na ruskú energetickú infraštruktúru bez dôvodu. K takýmto operáciám podľa neho pristupuje preto, že ruská armáda opakovane ničí ukrajinské elektrárne, rozvodne a ďalšie zariadenia, od ktorých závisia dodávky elektriny a tepla pre civilné obyvateľstvo. Rozdiel medzi oboma krajinami podľa neho spočíva aj v tom, aké následky tieto útoky spôsobujú. Zatiaľ čo Ukrajinci zostávajú bez elektriny, Rusko prichádza o časť príjmov z predaja ropných produktov, ktoré môže využívať na financovanie vojenských operácií.
„Rusi útočia na našu energetickú sieť. Naši ľudia žijú bez elektriny. My nemáme ropu, plyn ani naftu, ktorými by sme im mohli odpovedať rovnakým spôsobom. Ich bolí nafta. Zarábajú na nej peniaze a tie potom míňajú na zbrane,“ povedal Zelenskyj. Zdôraznil, že Trumpovi opakovane navrhoval sprostredkovanie vzájomného energetického prímeria, ktoré by obom stranám umožnilo zastaviť útoky na energetické zariadenia. Takáto dohoda by podľa neho poskytla ukrajinskému obyvateľstvu aspoň základnú istotu dodávok elektriny a zároveň by umožnila Rusku pokračovať v predaji energetických surovín.
„Prezident Trump sa na tom s Putinom nedokáže dohodnúť. Putin mu odmieta energetické prímerie. A tak sa prezident rozhodol preniesť tento problém nie na Putina, ale na mňa. Svojim ľuďom vysvetľuje, že ceny nafty v Amerike rastú preto, lebo útočíme na Rusko. To vôbec nie je pravda,“ vyhlásil ukrajinský prezident. Dodal, že napriek vzájomným nezhodám považuje svoje vzťahy s Trumpom za dobré. O to viac ho podľa vlastných slov prekvapuje, že americký prezident spája zodpovednosť za ruskú agresiu a zabíjanie na Ukrajine s jeho osobou.
Spor o energetické prímerie pritom nie je nový. Trump už v polovici októbra oznámil, že Rusko a Ukrajina súhlasili so zastavením útokov na energetické zariadenia. Podľa informácií americkej televízie ABC News však ukrajinské vedenie o údajnej dohode vopred nevedelo a o Trumpovom oznámení sa dozvedelo až zo sociálnych sietí. Kyjev následne na niekoľko dní obmedzil útoky na ruské rafinérie, no po pokračujúcich ruských úderoch ich obnovil. Kremeľ odmietal obvinenia z porušenia prímeria s argumentom, že jeho podmienky neboli jasne stanovené.
Za rastom cien vidí konflikt na Blízkom východe
Ukrajinský prezident spochybnil aj Trumpovo tvrdenie, že útoky na ruské rafinérie sú významnou príčinou drahej nafty v Spojených štátoch. Podľa Zelenského je objem ruských dodávok na americký trh príliš malý na to, aby mal rozhodujúci vplyv na tamojšie ceny. Za podstatne závažnejší problém označil vojnu s Iránom a narušenie lodnej dopravy cez Hormuzský prieliv, ktorý patrí medzi najdôležitejšie dopravné tepny svetového obchodu s ropou a ropnými produktmi. Trump podľa neho prenáša pozornosť od dôsledkov konfliktu na Blízkom východe k ukrajinským vojenským operáciám.
„Myslím si, že ide len o odvádzanie pozornosti od toho, čo sa deje na Blízkom východe. Tam sú dodávky zablokované. Energetika, Hormuzský prieliv – tam je koreň problému. Všetko sa však prenáša na nás,“ povedal Zelenskyj. Ukrajinský prezident tak naznačil, že americká administratíva sa snaží vysvetľovať domácemu obyvateľstvu rastúce ceny palív ukrajinskými útokmi, hoci podľa neho majú rozhodujúci vplyv iné udalosti. Jeho vyjadrenia sú však politickým hodnotením príčin energetickej krízy, nie výsledkom nezávislej analýzy cien.
Americký prezident zastáva odlišný názor. Trump tvrdí, že útoky na ruské rafinérie znižujú dostupnosť nafty na svetových trhoch a poškodzujú amerických farmárov, dopravcov aj ďalších spotrebiteľov. Ukrajine preto odkázal, aby sa sústredila na iné vojenské ciele a nezasahovala zariadenia, ktorých poškodenie môže ovplyvniť medzinárodné dodávky palív. Zelenskyj však namieta, že podobné požiadavky nemožno klásť iba Kyjevu, pokiaľ Rusko pokračuje v ničení ukrajinskej energetickej infraštruktúry.
Súčasné problémy na trhu s naftou súvisia s viacerými faktormi vrátane vojny na Blízkom východe, obmedzení námornej dopravy a dostupnosti rafinérskych kapacít. Útoky na ruské zariadenia môžu dodávky ropných produktov ďalej ovplyvňovať, ich konkrétny podiel na raste amerických cien však nemožno určiť iba z politických vyjadrení. Práve v tejto otázke sa postoje Trumpa a Zelenského výrazne rozchádzajú.
Ak prímerie nie je možné, žiada rakety Patriot
Zelenskyj zároveň vysvetlil, že ak Washington nedokáže dosiahnuť dohodu s Moskvou o zastavení útokov na energetické zariadenia, mal by Ukrajine aspoň poskytnúť účinnejšie prostriedky na obranu. Za kľúčové označil rakety do systémov protivzdušnej obrany Patriot, ktoré ukrajinská armáda potrebuje na zachytávanie ruských raketových útokov. Zdôraznil pritom, že Kyjev nežiada americké zbrane zadarmo, pretože ich nákup sú pripravení financovať európski partneri. Podľa jeho slov však Spojené štáty uprednostňujú dodávky na Blízky východ.
„Ak nedokážete prinútiť Putina zastaviť vojnu a uzavrieť energetické prímerie, dajte mi rakety protivzdušnej obrany. Nebudem na nikoho útočiť, budem chrániť našu energetiku,“ vyhlásil Zelenskyj. Pripomenul, že európske krajiny sú pripravené potrebnú výzbroj zaplatiť, no Ukrajina ju napriek tomu nedostáva v požadovanom množstve. Považuje za nespravodlivé, že Washington uzatvára s Moskvou dohodu o dodávkach nafty, americké rakety smerujú na Blízky východ a od Kyjeva sa zároveň očakáva, že nebude reagovať na ruské útoky proti vlastnej energetike.
Ukrajinský prezident už predtým predstavil aj ďalší návrh, podľa ktorého by Kyjev prestal útočiť na ruské rafinérie výmenou za dodávky ďalších rakiet Patriot. Tento návrh opísal v samostatnom rozhovore pre agentúru Bloomberg. V rozhovore so Stevenom Bartlettom však zdôrazňoval predovšetkým potrebu ochrany ukrajinskej energetiky a nedostatok rakiet protivzdušnej obrany. Ide teda o dve súvisiace, ale nie totožné vyjadrenia.
Napätie medzi Washingtonom a Kyjevom zvýšila aj Trumpova dohoda s Putinom o dodávkach ruskej nafty na americký a svetový trh. Americký prezident začiatkom októbra oznámil, že Rusko dodá stovky tisíc ton paliva, pričom ďalšie dodávky majú nasledovať v nasledujúcich týždňoch. Spojené štáty zároveň pristúpili k dočasnému zmierneniu niektorých sankčných obmedzení týkajúcich sa obchodovania s ruskou naftou. Zelenskyj takýto postup kritizoval s argumentom, že Moskva môže získané príjmy využiť na pokračovanie vojny.
Podľa ukrajinského prezidenta by Washington mal namiesto ústupkov využiť hospodársky a politický tlak, ktorý má voči Rusku k dispozícii. Osobitne upozornil na sankcie schválené americkým Kongresom, ktorých uplatnenie by podľa neho mohlo prinútiť Putina pristúpiť na rokovania. „Trump môže Putina veľmi ľahko dostať k rokovaciemu stolu. Spôsob, akým hovorí so mnou, by mal začať používať voči Putinovi,“ povedal Zelenskyj. Na otázku, prečo americký prezident takto nepostupuje, odpovedal, že skutočný dôvod nepozná. Pripustil, že za tým môžu byť osobné vzťahy alebo ekonomické záujmy, no zdôraznil, že nechce robiť nepodložené závery.
Zelenskyj napriek rastúcemu napätiu tvrdí, že stále verí v možnosť ukončenia vojny diplomatickou cestou. Podľa neho však rokovania nemôžu byť založené na jednostranných požiadavkách voči Ukrajine, zatiaľ čo ruská armáda pokračuje v útokoch na jej územie. Za základ akejkoľvek dohody považuje vzájomnosť, skutočný tlak na Moskvu a bezpečnostné záruky, ktoré Ukrajincom umožnia žiť bez neustálej hrozby raketových a dronových útokov.