Potupné priznanie Trumpa: V Iráne som zašiel priďaleko! Prepáčte, a to nie je všetko

Americký prezident Donald Trump pripustil, že Spojené štáty možno zašli pri útokoch na iránske vedenie príliš ďaleko. Nehovoril pritom o civilných obetiach ani o samotnom rozhodnutí začať vojnu. Jeho problém je podľa vlastných slov oveľa praktickejší: po likvidácii viacerých predstaviteľov iránskeho režimu už Washington nevie, s kým má vlastne rokovať. Prezident svoje nezvyčajné priznanie vyslovil počas predvolebných vystúpení, na ktorých zároveň zdôrazňoval rozsah amerických vojenských úspechov. Vyhlásenia prichádzajú v čase, keď sa konflikt začatý koncom februára naďalej vlečie a Spojené štáty hľadajú cestu k jeho ukončeniu.

„Možno sme zašli priďaleko“

Trump sa k dôsledkom amerických útokov vyjadril už v pondelok 12. októbra na predvolebnom zhromaždení v Ohiu. Vyhlásil, že Irán prišiel o viaceré úrovne svojho politického a vojenského vedenia, čo podľa neho komplikuje akékoľvek ďalšie rokovania. Zároveň naznačil, že americké sily mohli svoje operácie ukončiť skôr.

„Možno sme pri likvidácii ich predstaviteľov zašli priďaleko, pretože už, dopekla, nevieme, s kým máme do činenia,“ povedal Trump. Následne dodal, že Spojené štáty majú problém zistiť, s kým by vlastne mohli rokovať. „Myslím, že sme zašli priďaleko. Mohli sme sa zastaviť na prvej úrovni. Druhá a druhá a pol už boli pravdepodobne priveľa,“ vyhlásil.

Podľa izraelského denníka The Times of Israel, ktorý zverejnil aj záznam jeho vystúpenia, prezident tieto slová predniesol s úsmevom a v odľahčenom tóne. Nie je preto jasné, do akej miery ich zamýšľal ako vážne priznanie nesprávneho vojenského rozhodnutia. Ich obsah však poukazuje na problém, ktorý môže zásadne ovplyvniť prípadné diplomatické rokovania: oslabené iránske vedenie nemusí byť pre Washington jednoduchším partnerom. 

Zopakoval to aj pred tisíckami priaznivcov

V stredu 14. októbra sa Trump k rovnakej téme vrátil na predvolebnom zhromaždení v meste Bullhead City v americkom štáte Arizona. Pred svojimi priaznivcami opäť opisoval rozsah škôd, ktoré podľa neho americká vojenská operácia spôsobila iránskym ozbrojeným silám. Tvrdil, že Teherán prišiel o námorníctvo, letectvo, radarové systémy aj prostriedky protivzdušnej obrany. Tieto tvrdenia však prezentoval ako výsledky amerických útokov bez toho, aby poskytol nezávisle overiteľné údaje o rozsahu zničených kapacít.

„Nemajú armádu. Ich námorníctvo je preč, ich letectvo je preč, radary sú preč, protivzdušná obrana je preč. Ich predstavitelia sú preč,“ vyhlásil prezident. Vzápätí sa však vrátil k tomu, čo považuje za jeden z dôsledkov vojenskej kampane. „To je jeden z problémov. Možno som zašiel priďaleko. Neviem, s kým, dopekla, mám rokovať,“ povedal. Následne uviedol, že iránska strana ho údajne požiadala, aby už ďalších predstaviteľov režimu nenechal zlikvidovať. Podľa vlastných slov jej vyhovel.

Trump dokonca vyhlásil, že v Iráne už nikto nechce byť prezidentom. „Kto by chcel byť prezidentom Iránu? Zdvihnite ruku. Nie, ja nechcem,“ žartoval pred publikom. „Takže som pravdepodobne zašiel trochu priďaleko. Prepáčte. Pretože už neviem, s kým, dopekla, máme do činenia,“ dodal. Jeho výroky priniesol britský denník The Independent, ktorý upozornil, že prezident ich vyslovil počas približne sto minút trvajúceho prejavu. 

Vojna pripravila Irán o najvyššieho vodcu

Súčasný konflikt sa začal 28. februára 2026 americkými a izraelskými útokmi na Irán. Už počas prvého dňa zahynul najvyšší iránsky vodca ajatolláh Alí Chameneí a viacerí vysokopostavení predstavitelia armády a bezpečnostných zložiek. Jeho smrť znamenala zásadný zásah do mocenskej štruktúry islamskej republiky, v ktorej má najvyšší vodca rozhodujúce postavenie v bezpečnostných a strategických otázkach. 

Na čele Iránu následne stanul Chameneího syn Modžtabá Chameneí. Prezidentom krajiny však naďalej zostáva Masúd Pezeškján, ktorý funkciu zastáva od roku 2024. Trumpovo tvrdenie, že nikto nechce byť iránskym prezidentom, preto nemožno chápať doslovne. Irán má prezidenta aj nového najvyššieho vodcu, hoci vojenské útoky a personálne straty mohli skomplikovať rozhodovanie režimu a jeho komunikáciu so zahraničím. 

Rozlišovať treba aj medzi týmito dvoma funkciami. Kým prezident stojí na čele vlády, najvyšší vodca má v iránskom politickom systéme výrazne silnejšie právomoci v otázkach ozbrojených síl a bezpečnosti štátu. Samotná existencia prezidenta preto ešte neznamená, že môže bez súhlasu ďalších mocenských centier uzavrieť dohodu o ukončení vojny.

Washington hľadá partnera na rokovania

Trumpove vyjadrenia naznačujú, že vojenské oslabenie protivníka nemusí automaticky uľahčiť diplomatické riešenie konfliktu. Spojené štáty potrebujú na prípadnú dohodu predstaviteľov, ktorí majú nielen ochotu rokovať, ale aj dostatočnú právomoc zabezpečiť jej plnenie. Ak sa rozhodovanie v Teheráne presúva medzi jednotlivými politickými, vojenskými a náboženskými predstaviteľmi, môže byť pre americkú administratívu náročnejšie určiť, kto má konečné slovo.

Trump pritom ešte 8. októbra na svojej sociálnej sieti Truth Social tvrdil, že Washington vedie s Iránom produktívne rozhovory. Súčasne oznámil, že americká blokáda zostane v platnosti a Spojené štáty neuskutočnia ďalší útok na Irán pred novembrovými voľbami do Kongresu. Zopakoval tiež požiadavku, aby Teherán nezískal jadrovú zbraň. 

Americký prezident tak vysiela dve odlišné posolstvá. Na jednej strane opisuje iránske ozbrojené sily ako vážne oslabené a zdôrazňuje americkú vojenskú prevahu. Na druhej priznáva, že po útokoch na najvyšších predstaviteľov režimu vznikli komplikácie, ktoré môžu sťažiť ukončenie konfliktu prostredníctvom rokovaní.

Trump hovorí o skorom konci, no nevylučuje ďalší úder

Počas vystúpenia v Arizone prezident opäť predpovedal, že vojna sa čoskoro skončí. Konkrétny termín však neuviedol a nepredstavil ani podmienky, za ktorých by Spojené štáty považovali konflikt za ukončený. Jeho optimistické vyhlásenie preto zatiaľ nemožno považovať za potvrdenie blížiacej sa dohody.

Napätie navyše pretrváva aj napriek deklarovanej ochote rokovať. V rozhovore pre televíziu Newsmax, o ktorom v piatok 16. októbra informovala turecká agentúra Anadolu, Trump nevylúčil použitie mimoriadne silnej konvenčnej bomby známej pod označením MOAB, prezývanej matka všetkých bômb. Zároveň však výslovne odmietol použitie jadrových zbraní proti Iránu. „Nepoužil by som jadrové zbrane. Nemusíme,“ povedal. 

Možnosť ďalšieho vojenského zásahu tak zostáva súčasťou americkej politiky, hoci prezident súčasne hovorí o rokovaniach a skorom ukončení vojny. Jeho najnovšie vyjadrenia preto nemožno interpretovať ako oznámenie zmeny stratégie či priznanie, že začatie vojny bolo nesprávne.

Trump v skutočnosti upozornil na konkrétny dôsledok útokov proti iránskemu vedeniu: Spojené štáty síce podľa jeho slov odstránili viacerých predstaviteľov režimu, no zároveň si tým mohli skomplikovať hľadanie partnera, s ktorým by dokázali uzavrieť dohodu. Či sa tento problém podarí prekonať diplomatickou cestou, zostáva otvorené.