MIMORIADNY ONLINE Tvrdé slová Lavrova: Obvinil Európu, že oproti USA bráni mierovým plánom pre Ukrajinu

Naživo z Ukrajiny

ONLINE

14:30 Za uplynulý týždeň Rusi zaútočili na Ukrajinu s viac ako 2200 útočnými dronmi, približne 1650 leteckými bombami a 38 strelami rôznych typov, pričom značnú časť z nich tvorili balistické rakety. Uviedol to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sociálnej sieti X.

13:10 Pri ruských útokoch na celom území Ukrajiny zahynulo 14 ľudí a 57 bolo zranených, pričom Odeská oblasť sa stala terčom „masívneho útoku“. V noci z 27. na 28. septembra ruské sily vypustili 170 útočných dronov typu Shahed, uviedli ukrajinské vzdušné sily.

10:45 Americký prezident Donald Trump v poslednom čase hovoril s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a naliehal naneho, aby s ruským prezidentom Vladimirom Putinom dosiahol vo vojnovom konflikte dohodu ešte pred zimou. Trump to v sobotu povedal novinárom, informoval server televízie Fox News. Len za uplynulý mesiac podľa Trumpa v konflikte zahynulo 25.000 ľudí.

"Za uplynulý mesiac zomrelo vo vojne medzi Ukrajinou a Ruskom 25.000 ľudí, chápete? Dvadsaťpäťtisíc,“ povedal Trump novinárom na trávniku pred Bielym domom. "Mesiac predtým zomrelo 32.000 ľudí... väčšinou vojakov, 97 percent vojakov. Ale či už ide o vojakov, alebo o civilistov, len si to predstavte: 32.000. Pred dvoma mesiacmi 33.000 ľudí, tento mesiac 25.000 ľudí. Aká škoda," povedal Trump.

8:45 Rusko vykonalo tretiu noc po sebe dronový útok na ukrajinské hlavné mesto Kyjev. Útok spôsobil niekoľko požiarov, najmenej jeden človek bol zranený, informoval server The Kyiv Independent. Nad mestom operovali jednotky protivzdušnej obrany, oznámil starosta metropoly Vitalij Kličko.

8:30 Rusko od polovice júna zintenzívnilo svoje údery na sklady v Kyjevskej oblasti, teda v ukrajinskom hlavnom meste a jeho okolí. Uviedla to dnes agentúra AFP na základe údajov mimovládnej organizácie Acled. Počet týchto úderov je najvyšší od začiatku vojny. Cieľom sa stali supermarkety, hypermarkety či sklady pohonných hmôt.

"Európa robí všetko, čo je v jej silách, aby zmarila mierové rozhovory, ktoré si želá vláda (amerického) prezidenta (Donalda) Trumpa," povedal Lavrov. Zároveň ubezpečil, že jeho krajina dosiahne ciele špeciálnej vojenskej operácie, ako Moskva nazýva ozbrojenou agresiou voči Ukrajine, že hrozba pre ruskú bezpečnosť bude odstránená a že sa vráti pokojný život. Ruský minister zahraničia ďalej uviedol, že reforma Bezpečnostnej rady OSN nemôže zahŕňať pridelenie ďalších kresiel západným krajinám, najmä Nemecku a Japonsku, ktoré sa teraz uberajú "cestou militarizmu". Tiež uviedol, že Rusko je pripravené pomôcť so stabilizáciou situácie v Hormuzskom prielive, a to krátko po tom, ako Trump oznámil, že odmieta iránsky návrh na znovuotvorenie tejto námornej trasy, kľúčovej pre svetovú ekonomiku.

Lavrov sa pred prejavom stretol so svojím nemeckým náprotivkom Johannom Wadephulom k prvému konaniu tohto druhu od začiatku ruskej invázie. Berlín a Moskva majú v posledných týždňoch obzvlášť napäté vzťahy po tom, ako Nemecko na začiatku septembra obvinilo Moskvu zo zodpovednosti za augustový hybridný útok na východonemecké letisko Lipsko / Halle. Nemecko a Rusko odvtedy uzavreli svoje generálne konzuláty v oboch krajinách. Wadephul vyzval Rusko na deeskaláciu a zdôraznil, že incidenty ako ten v Lipsku zaťažujú nemecko-ruské vzťahy, ale nezabránia tomu, aby Nemecko ďalej podporovalo Ukrajinu. Šéf nemeckej diplomacie zároveň jasne uviedol, že návrat ku konštruktívnym vzťahom medzi Moskvou a Berlínom je možný, ak ruské vedenie prejaví ochotu ukončiť vojnu proti Ukrajine a bude spolupracovať na obnove trvalého mieru v Európe. Pre Berlín je "očividným" riešením konfliktu "ukončenie ruskej agresie, stiahnutie ruských vojsk a trvalé prímerie", dodal.